Sú také roky, ktoré plynú pomaly a nenápadne, ako voda vo veľkej rieke. Deň za dňom stále tá istá rutina, príjemná, nič nenarúšajúca každodennosť. Keď sa za takým rokom obzriem, nie som schopná vybaviť si nič významné, čo sa stalo. Žiadna zmena, žiadna dráma, nijaké významné míľniky. Dni sa minuli akosi nepovšimnute.
A potom sú roky, ktoré sú turbulentné od začiatku až do konca. Plné zvratov a zmien, dramatických rozhodnutí, koncov a začiatkov. Ak sa ma v taký rok niekto spýta, čo mám práve nové, zvyknem hovoriť: „Našťastie nič.“
Môj minulý rok bol taký. Plný zmien. Ukončení. Preriedil mi kontakty a preveril vzťahy. Uzavrel kapitoly. Ale mnohé začal. Splnila som si sny, o ktorých som si myslela, že už ich nikdy nebudem môcť žiť. A dnes ich žijem. Boli okamihy, keď som stála na kraji priepasti beznádeje. Ale nevzdala som sa a dnes môžem povedať, že cesta, ktorou som za posledný rok prešla, bola náročná, ale posilnila ma. Som vďaka nej iným človekom. Vyrovnanejším. S utriedenými prioritami. A som šťastná tam, kde som.
Hovorí sa, že keď sa nejaké dvere zatvoria, tak sa nejaké iné otvoria. Nikdy v živote sa neocitnete v chodbe plnej zatvorených dverí. Minulý rok sa v mojom živote niekoľko dverí zatvorilo. Ale mnohé sa otvorili a za nimi bolo niečo nové, celý nový svet.
Jedny také dvere som si všimla už dávnejšie. Upozornila ma na ne Slávka Halčáková. Bolo na nich napísané E-ženy. Bolo za nimi počuť rozhovor mnohých žien. Počula som cinkanie kávových lyžičiek, šum počítačov, potlesk aj smiech. Nanešťastie nie som ten typ, čo si prisadne k neznámym ľuďom v kaviarni, aj keď sú mu sympatickí. Radšej si idem hľadať inú kaviareň, kde nájdem neobsadený stôl.
Ako bonus po editovaní Slávkiných e-bookov som dostala kontakt na Gabi Revickú. Ešte sme sa ani nestretli a ja som už počula, ako sa rozprávame. Vplávala do môjho života, akoby tam bola odjakživa. Akoby sme sa nevideli, lebo bola odcestovaná, v Brazílii alebo v Senci a teraz sa vrátila a sme zase spolu. Nadviazali sme niť prerušeného rozhovoru tak, že aj keby ste hľadali, nenájdete uzlík. A vtedy som si uvedomila, že dvere s nápisom E-ženy sú otvorené. A za nimi je veľká miestnosť plná žien. Gabi ma pozvala ďalej. A keď som vošla, niekoľko žien sa na mňa otočilo a usmialo sa. Ešte nevedeli, kto som, ale ja som aj tak z nich cítila srdečné privítanie. Prisadla som si a chvíľu pozorovala okolie. Jedna mi priniesla kávu, iná sa pozdravila a usmiala, keď išla okolo, ďalšia si prisadla. Až ma zamrzelo, že som do tých dverí nevošla už skôr, že o toto všetko som doteraz prichádzala.
Vo štvrtok, na Roku E-žien, som mala trému a na topánkach moje farmárske blato. Ale cítila som sa medzi vami veľmi dobre. Blato ste mi odpustili, zasmiali sme sa spolu a nadviazali kontakty. Je medzi vami toľko inšpiratívnych, krásnych a vtipných žien, že sa už neviem dočkať, kedy sa stretneme najbližšie. Virtuálne alebo naživo. Rozhodla som sa, že tento rok nebudem čakať, kedy sa nejaké zaujímavé dvere otvoria, ale zaklopem a potom skúsim kľučku. V miestnosti E-žien totiž bol ďalší rad dverí, za ktorými sú rozličné klubovne. Bola by škoda ich nevyužiť len pre trochu pohodlnosti, váhania alebo ostychu. Teším sa na vás v spoločnej klubovni. Mám záujmov na rozdávanie, a tak som sa prihlásila hneď do niekoľkých. Zastavíte sa? Upečiem koláč! J
Na prahu nového roka vám všetkým želám veľa nových otvorených dverí, ktoré vás dovedú k niečomu inšpiratívnemu a novému. Ak ešte neviete, kde tie dvere hľadať, alebo potrebujete pomôcť s vstupom do niečoho nového, využite možnosti, ktoré vám členstvo v E-ženách ponúka.
Soňa Borušovičová Karvayová
