Apartmán v hoteli Bristol (SND) - blog Očami Michaely

Apartmán v hoteli Bristol (SND) – blog Očami Michaely

Foto: Archív SND

Dielo, v ktorom je pospájaných niekoľko poviedok od skvelého autora Roalda Dahla. Je neopísateľné, ako sa dajú prepliesť jednotlivé osudy postáv, ktoré navštívia hotel.

Stretávame sa s recepčnou a jej manželom, ktorý v hoteli pracuje ako kuchár. S majiteľom, ktorý spolu so svojou manželkou neustále odchádzajú kamsi na letisko. Do deja zasahuje aj bohatý obchodník, ktorého prezývajú „Púštny muž“, keďže pochádza z arabskej krajiny. Jeho neodmysliteľnou súčasťou je krásna dcéra, ktorú stráži na každom kroku. Spoznávame klub mužov, do ktorého sa túži začleniť mladík, hľadajúci svoje miesto v živote. Do deja nám vstupujú aj dva manželské páry, ktoré si na základe stávky vymenia manželky na jednu noc, bez toho, aby to ich ženy zistili. V neposlednom rade je ústrednou postavou Mexičan Don Carlos, ktorý je výnimočný svojou rečovou bariérou a zamieša dej tak, že už nik nebude vedieť, kde je pravda.

Aby som vás navnadila, pozrieť si toto úchvatné predstavenie, nepredostriem vám dejovú líniu. Túžim po tom, aby ste po prečítaní tejto neobyčajnej recenzie pochopili, ako som to vnímala prostredníctvom svojich emócií. Už pri príchode do divadla som vedela, že to znova bude zážitok na nezaplatenie. Veď ísť sa pozrieť na „čiernu“ komédiu, ak človek nevidí, je fantastické už len preto, že si obraz a jednotlivé postavy vytvárate v mysli sami. Tak to bolo aj v mojom prípade. Po úvodných tónoch piesne, ktorá nás preniesla do obdobia 50-tych rokov som sa ocitla v hoteli, kde sa celý dej hry odohráva. Predstavila som si zadymenú vstupnú halu s recepčným pultom a oproti stojacím barom, pri ktorom postávalo niekoľko ubytovaných hostí. Moja predstava bola okamžite umocnená realitou, keď som začula recepčnú, ako sa postavila za stolík a známym zvončekom privolávala hotelovú službu. Hoteloví hostia sa hemžili po javisku a opatrne nás vťahovali do deja. Veľmi intenzívne som cítila parfémy, ktoré sa miešali s cigaretovým dymom a za cinkania pohárov sa rozprúdili rozhovory medzi jednotlivými postavami.

Je zvláštne, aká pestrá zmes ľudských príbehov sa vám tu ponúka, či už groteskným alebo tragikomickým spôsobom. Tieto príbehy sú popretkávané situáciami, ktoré sú nám známe z každodenného života. Aj autor týchto poviedok zrejme vychádzal z presvedčenia, že život si vieme najlepšie vychutnať, ak okúsime také veci, na ktoré by sme v reálnom živote nenašli odvahu. Veď si len skúste predstavu vernisáže vzácnych obrazov, v ktorej sa ukrývajú príbehy ľudí, poznačených nedávnymi udalosťami vtedajšej doby. Za všetkých spomeniem len jedného človeka, ktorý sa mi vryl do pamäti. Bolo to „Stíhacie eso“, teda tak ho nazývali v hre. Tento človek bol niečím zvláštny, tajomný a vyžarovalo z neho čosi, čo ho predurčovalo k jeho koncu. Bolesť, ktorou oplýval pri spomienkach na časy II. sv. vojny, mi počas celej hry neschádzala z mysle. Ale už začínam prezrádzať aj to, čo nechcem.

Takže z môjho pohľadu je toto dielo z dielne Slovenského národného divadla veľmi vydarené, nielen čo sa týka výberu Dahlových poviedok, ale aj hudby. Predovšetkým si však veľkú pozornosť zaslúži herecké obsadenie jednotlivých postáv, ktoré je nanajvýš grandiózne a trefné. Výkony hercov, ich stotožnenie sa s postavami a rečový prejav je fantastický.

Odporúčam vidieť. 🙂

Michaela Haneková, kultúrna atašé pre OZ E-ženy. Žena, ktorá vidí cez emócie

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *