Zo strojariny ku šperkom: Rozhovor s Danicou Nižnanovou

Zo strojariny ku šperkom: Rozhovor s Danicou Nižnanovou

Zo strojariny ku šperkom: Rozhovor s Danicou Nižnanovou
Danica Nižnanová

Jej cesta k úspešnej práci mala niekoľko zákrut. Občas prudká odbočka vľavo, inokedy mierne vpravo, vždy však presne do cieľa. Je príkladom obzvlášť atraktívnej ženy, ktorá keď vojde do miestnosti, nemôže sa stať, že by ste ju prehliadli. Nikdy sa nevzdáva, ide si húževnato za svojím zámerom a za odmenu dostane radosť a zábavu z toho, čo robí. O to viac, že jej najväčšiu zmenu v živote spôsobil jeden čarovný kufrík.

Aké boli tvoje dievčenské sny?

Nebola som úplne vyhranená. Skôr som vedela, čo nechcem robiť, ako to, čo chcem. Keď som sa rozhodovala o štúdiu, veľmi som túžila ísť študovať tlmočníctvo, jazyky. Lenže za socializmu brali na štúdium angličtiny troch do ročníka, preto som sa ani neodvážila. Tak som sa rozhodla, že idem na Obchodnú fakultu s úmyslom dostať sa na Zahraničný obchod. Tam som sa nedostala, iba na Vnútorný obchod, ale keď človek niečo chce, tak to aj dosiahne. Prihlásila som na štátnicový kurz angličtiny na škole, kde som bola síce najslabšia, pretože všetci boli absolventi jazykových škôl, boli pokročilí, ale veľmi som na sebe pracovala a napokon som si spravila štátnicu.

Čo potom po škole?

Nastúpila som v Trnave do strojárskeho podniku TAZ a spočiatku som robila prácu, z ktorej som bola nešťastná. Trvalo to asi dva roky, potom som však otehotnela a išla na materskú. Potom ďalšie dieťa, takže som bola 4 a ½ roka na materskej. Po materskej som nastúpila na novo-otvorené oddelenie zahraničného obchodu, kam som sa zrovna super hodila vďaka mojej štátnici z angličtiny. TAZ chcela začať exportovať výrobky von a tak potrebovali ľudí so znalosťou cudzích jazykov, ktorých však v tej dobe takmer vôbec nebolo. Pre mňa to bola obrovská príležitosť. Po 2 a ½ roku som dostala ponuku z inej strojárskej firmy, kde mi ponúknutým platom vyrazili dych. Išla som sa tam len tak nezáväzne pozrieť, ale nakoniec som ihneď súhlasila. Netušila som, že to bude až na 12 rokov. Nastúpila som tam ako tlmočníčka, ale postupne som vypracovala až na obchodnú riaditeľku.

Kam ťa to posunulo?

V obchode som sa našla, práca ma bavila, mohla som používať angličtinu a postupne som začala  aj s nemčinou, keďže väčšina našich zákazníkov bola práve z Nemecka. Najviac mi fungoval koncept samoštúdia. Išla som do toho naplno, lebo som mala vysokú motiváciu.

Zo strojariny ku šperkom: Rozhovor s Danicou NižnanovouToľko strojariny, to nie je úplne typické zamestnanie pre ženy.

Veru. Raz ma moja šéfka po tom, ako sme dostali prémie, vzala na výlet do Bratislavy. Zaviedla ma do súkromného butiku v meste, kde sa nám špeciálne venovali. Okrem oblečenia sme si kúpili aj krásne šperky.

Tu začína kapitola Pierre Lang?

Presne, stále mám odložený ten prvý prívesok. Po zhruba polroku sme do toho butiku išli znova, opäť mi pribudli nejaké šperky. Už je tomu viac ako 10 rokov. Dostala som katalóg a počas voľna, bolo to okolo Vianoc, som si otvorila ich web. Okrem výrobkov a cien som si všimla aj kontakt na zastúpenie pre Čechy a Slovensko. Chcela som získať kontakt na niekoho, od koho som si mohla tieto šperky kupovať, lebo pani z butiku to mala šialene predražené.

Bol to pre teba v tom čase míľnik?

Áno, stretli sme sa s vtedajšou regionálnou šéfkou. Tá ma začala okamžite spracovávať, nech s tým začnem podnikať. Bola som totálne proti, nevedela som si vôbec predstaviť, žeby som niečo takéto mohla robiť a okrem toho som mala pocit, že sa to vôbec ani nehodí k mojej práci.

Kde sa to zlomilo?

Pani ma nahovorila, nech si k sebe pozvem nejaké kamarátky, že ona nám príde predviesť celú kolekciu. A tak som zavolala kamošku a spolu s touto pani sme si pozerali ten úžasný svet ligotavých šperkov. Keď odchádzala, povedala, že mi kufrík so šperkmi nechá, nech si to vyskúšam. Rázne som protestovala, že ja s tým určite nechcem robiť. Ale ona napriek tomu kufrík so šperkmi nechala v mojom dome. Keď už tam bol, tak som zavolala kamarátkam, že mám úžasné šperky a že im ich chcem ukázať. Totálne sa to rozbehlo. Od samého začiatku to priam zázračne išlo.

Tvoja prvá objednávka bola neskutočne úspešná a tak si konečne trochu povolila. Dala si šancu novej vízii?

Vravela som si, že to môže byť fajn hobby, aspoň si vykompenzujem ten chýbajúci ženský element v mojom svete tvrdých chlapov a strojov. Postupne som sa dostávala k ženám, ktoré potrebujú dobre vyzerať a majú nato. Úplne sa to rozbehlo. Po piatich mesiacoch som si zriadila živnosť a išla do toho naplno.

Takže si to vlastne začala robiť proti svojej vôli a totálne úspešne!

Šperky ma totálne nadchli. Som od mladosti straka a chcem sa parádiť ako každá žena. Aj ako študentka, keď som nemala peniaze, na nejaké náušnice sa vždy našlo. Zhodou náhod som zrovna v tomto období odišla z firmy, kde som tak dlho pracovala a v predstave, že prijmem nový job, som zrazu zostala bez práce. Ústna dohoda jednej nemeckej firmy sa nenaplnila a tak som si vravela: „Fúha, ešteže mám Pierre Lang!“ Bolo to privyrobenie, ktoré mi v tej dobe veľmi pomohlo. Potom som asi 3 a pol roka pracovala postupne v dvoch strojárskych firmách v Brne. Obe deti mi tam študovali a tak som chcela byť s nimi.

Keď spomíname tvoje deti, čo robia?

Obidve sú veľmi šikovné a mám s nimi vybudovaný veľmi pekný vzťah. Syn vyštudoval informatiku a už dva roky pracuje v zahraničí vo firme, ktorá bola jeho snom. Je veľmi spokojný a preto som šťastná aj ja, hoci sa vidíme oveľa menej, ako keby bol niekde tu blízko. Dcéra má ekonomické vzdelanie, má široké možnosti uplatnenia a pracuje na obchodnom oddelení jednej výrobnej firmy v Trnave. Tu môže vyžívať bohaté jazykové znalosti. Som vďačná, že mám práve takéto deti, sú mojou najväčšou radosťou.

Zo strojariny ku šperkom: Rozhovor s Danicou NižnanovouČo sa po Brne zmenilo?

Okolnosti mi napomohli, že som mohla na konci roka 2012 odísť. V tom momente som bola celá šťastná, že som tam skončila a nebolo mi celkom jasné, ako sa bude uberať moje ďalšie profesijné smerovanie, ale nejak som to neriešila. V decembri 2012 ma kolegyňa z Pierre Lang pozvala na Vianočný večierok – aj kvôli tlmočeniu. Tak som šla. Počas tohto večierka som dostala návrh, aby sme regionálne vedenie pre Slovensko robili spolu, lebo pozícia sa práve uvoľnila. Ponuku som prijala. Asi to tak malo byť.

Kam smerovali tvoje ďalšie kroky?

Od januára 2013 som sa do toho obula. Spolu s kolegyňou sme sa s centrálou vo Viedni veľmi rýchlo a hladko dohodli a začali sme našu prácu regionálneho vedenia pre Čechy a Slovensko. Prišlo mi to do života presne, keď som skončila v strojárskom priemysle.

Znie to ako rozprávka o Popoluške. Žiješ sen, o ktorý si ani nežiadala, no prišiel presne v ten najvhodnejší moment.

Keby ponuka prišla skôr, určite by som nebola pripravená. V strojarine som sa cítila v bezpečí, malo to logiku, zúročovala som svoje dlhoročné skúsenosti. Šperky boli zrazu protipól, ale našla som v ňom ženskosť. Akonáhle som sa presunula takto na druhú koľaj, diametrálne sa mi zmenil život k lepšiemu.

Je omnoho prirodzenejšie, keď žena robí v biznise, kde môže prejaviť svoju nežnosť a zároveň skĺbiť podnikavého ducha plus talent. Je tomu tak aj v tvojom prípade?

Áno, robím to s úplnou ľahkosťou a radosťou. V predchádzajúcich firmách som sa často trápila, stresovala, riešila neskutočne zložité situácie. Netvrdím, že sa nevyskytnú aj tu vypäté situácie, ale nie je ich ani zďaleka toľko.

Čo sa ti na tvojej práci páči?

Fascinuje ma krása a kvalita týchto šperkov. Sú pozlátené 24-karátovýmzlatom alebo rhódiom, ruténiom alebo ružovým zlatom. Poctivá ručná práca, ktorá sa vyrába vo Viedni. Žiadne čínske prepadáky. Majú úžasný dizajn, vždy v súlade s najnovšími módnymi trendmi. Všetko je cenovo dostupné a objednať sa dajú vždy len cez osobnú štylistku. Kamenné obchody nemáme. Milujem skúšať to na tých ženách a radiť im. To ma baví najviac. Mám najväčšiu radosť z našich šperko-párty, ktoré by som vzhľadom na moju pozíciu nemusela riešiť, ale nevzdám sa toho, lebo je to úžasný relax a zábava.

Čo s dámami, ktoré nie sú až také odvážne v zdobení sa?

Mám x zákazníčok, ktoré boli na začiatku konzervatívne a teraz nosia omnoho nápadnejšie kúsky. Treba poznať tie správne kombinácie a nebáť sa vyskúšať aj niečo iné. Častokrát sa stane, že žena si nakoniec objedná šperky, ktoré sa vôbec nezhodovali s jej pôvodnou predstavou. Mnoho žien sa potom tiež stane hostiteľkami, pretože sa neskutočne nadchnú pre tento trblietavý svet.

Kto sa môže stať štylistkou a predávať tieto šperky? Aké typy žien?

Ktokoľvek, kto má rád prácu s ľuďmi a vie nadchnúť aj druhých. Niekedy aj introvertnejší človek zaujme a vie dobre poradiť, inokedy otvorenejšia povaha pomôže viac. Práca nie je limitovaná vekom ani inými aspektmi. Kto má chuť a vie sa nadchnúť krásnymi vecami, robí to a môže sa tým pekne živiť. U nás predajkyne voláme štylistky. Štylistky si môžu budovať aj svoje tímy, o ktoré sa starajú a môžu sa z nich stať líderky. Kariéra sa dá budovať na rôznych stupňoch. Máme motivačný program, školenia, mítingy a dokážeme poradiť aj úplným začiatočníčkam.

Máš krásny domček, ušitý na mieru. Aj tu čarovala náhoda?

Áno, práve tá ma priviedla na miesto, kde stojí. Dala som si ho postaviť podľa svojich predstáv. Je to pokojné, zašité miestečko, ktoré má pre mňa výbornú energiu. Cítim sa v ňom veľmi dobre a veľakrát si to uvedomujem, napríklad keď ráno rozhŕňam závesy a púšťam dnu svetlo, aká som šťastná, že ho mám a ako dobre sa tu cítim.

Máš pre e-ženy na záver nejaký odkaz?

Som šťastná, že vďaka súboru náhod som sa dopracovala ku krásnej práci. Doslova si ma našla. Rada by som túto možnosť, ktorá sa mi dostala, ponúkla aj iným ženám.

Rozhovor s Danicou Nižnanovou pripravila Adela Jasenovcová

Autorka článku sa vo voľnom čase venuje literárnej tvorbe. V januári 2018 jej vo vydavateľstve Noxi vychádza jej autorský debut pod názvom Denník aktívnej matky.

 

 

 

 

 

 

One Reply to “Zo strojariny ku šperkom: Rozhovor s Danicou Nižnanovou”

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *