Na dovolenku si vždy beriem knihu, potrebujem ju mať pocitovo pri sebe.. Lukáš Bonk pre E-ženy.

Na dovolenku si vždy beriem knihu, potrebujem ju mať pocitovo pri sebe.

Na dovolenku si vždy beriem knihu, potrebujem ju mať pocitovo pri sebe.. Lukáš Bonk pre E-ženy.Pracuje s knihami a je na ne citlivý, nedokáže založiť ani roh strany. „Milujem detektívky a obrázkové knihy. Rád sa na ne pozerám a listujem si v nich. Je to pre mňa čarovná chvíľa,“ tvrdí v rozhovore pre www.ezeny.eu marketingový riaditeľ PantaRhei Lukáš Bonk. Prezradil aj to, čo ho popri práci najviac napĺňa. Považuje sa za typ človeka, ktorý by nedokázal robiť to, čo ho nebaví.  Pod stromčekom by ho najviac potešila kniha. Nečakajte však, že vám ju požičia.

Už takmer celé desaťročie sa venuješ marketingu. Aká bola tvoja cesta k súčasnej profesii?

Vyštudoval som Ekonomickú teóriu a žurnalistiku na Národohospodárskej fakulte Ekonomickej Univerzity. Na škole sme mali veľa marketingu, ku ktorému som už vtedy inklinoval. Počas štúdia som pôsobil v RTVS, kde som si reálne nevedel predstaviť prácu v marketingu. Myslel som si, že je to nudná a veľmi komerčná práca. Potom moje cesty viedli do reklamnej agentúry, kde som pôsobil viac než 6 rokov. Dnes som na druhej strane rieky, kde je to dynamické, rýchle a zaujímavé.

K marketingu si mal teda vždy blízko. Čo sa ti na ňom páči? Čím si ťa získal?

Je to kreatívna práca, ktorá mi umožňuje tvoriť. Marketing v PantaRhei nie je len o mne, je o nás všetkých, ktorí pracujeme na oddelení. Takisto ma baví poťahovanie nitiek pri práci so zákazníkom a s produktom. Nie som typ marketéra, ktorý by predal čokoľvek, práca ma musí baviť. Robím s knihami, propagujem produkt, ktorý má obsah, čo je pre mňa fascinujúce.

Si zároveň vášnivý čitateľ?

Nenazval by som sa úplným knihomoľom, no veľmi rád čítam. Nemám veľa voľného času, snažím sa ho však vyplniť čítaním. Uprednostňujem beletriu a zbožňujem detektívky. Pred nástupom do PantaRhei som viac čítal odbornú literatúru o marketingu, reklame a online svete. Na dovolenke siaham len po obľúbených detektívkach. Mám veľa kníh, ktoré chcem prečítať a nestíham. Je však dobré, aby som mal prehľad kto a ako píše. Na druhej strane prichádzam do kontaktu aj s rukopismi, ktoré mi posielajú samotní autori, za čo som im veľmi vďačný.

S knihami nielen pracuješ, ale rád ich čítaš a nosíš si ich aj na dovolenky. Cestujú s tebou v príručnej batožine?

Cestovanie je pre mňa vášňou spojenou s knihou. Po návrate som vždy nabitý inšpiráciami. Na jar som bol napríklad na pracovnej ceste v New Yorku. Počas spiatočného letu sa mi prisnila vianočná kampaň. Svet mi neustále otvára oči a obzory. Všímam si kníhkupectvá, ale aj ľudí, kultúru, ich správanie, čo ma vždy dobyje. S partiou chodíme na mesiac preč v zime a potom fungujem celý rok. Sem-tam si vybehnem niekam na víkend, ale tento mesiac je pre mňa vykúpením. Pravidelne sa vytratím do Ázie, je mi blízka ich kultúra. Tento rok som si však ešte nestihol vybrať destináciu.

V čom spočíva vianočná kampaň, ktorá sa ti počas letu prisnila?

Bude emotívna. Nevenujeme sa jednotlivým produktom, ale vyjadrujeme sa k tomu ako vyzerá náš svet. Zamýšľame sa nad tým, aké Vianoce boli v minulosti a aké sú teraz. Predtým bola rodina viac spolu, varilo sa, pieklo a ľudia sa na sviatky tešili. V posledných rokoch sú Vianoce skôr o zhone, chaose a hektike. Vďaka knihe sme si bližší. Skúsme sa zamyslieť, spomaliť a stráviť sviatky krajšie. Stačí, keď si zoberieme knihu a môžeme si ju čítať navzájom.

Poteší ťa kniha pod stromčekom?

Je to divné, ale rád dostávam knihy, nielen na Vianoce. Tešil som sa z nej aj pred tým, než som začal robiť v PantaRhei. Poteším sa aj CD-čku. Kniha je pre mňa hodnota a nerád ju požičiavam. Keď sa mi nevráti, vnútorne to neviem predýchať. Takisto zavísí aj v akom stave mi ju vrátia. Keď je ulepená, roztrhaná alebo pokrčená, nech mi ju radšej ani nevracajú.

Čo si na nej najprv všimneš? Je to obálka, farba, písmo, prvá veta alebo obsah?

Som profesionálne deformovaný a zameriavam sa na dizajn. Myslím si, že aj obal predáva. V našom kníhkupectve sú tisícky titulov a je naozaj dôležité, aby obálka bola dobrá a kvalitná. Takisto beriem na vedomie aj obsah a autora. Dnes je veľmi veľa spisovateľov a závisí od toho, akému žánru sa venujú. Je veľkou devízou, ak si vedia urobiť marketing sami. Ide to jednoducho a lacno cez kanály, ktoré sú bežne dostupné, aj cez sociálne siete. Ak sa do toho pustia, bude vedieť o nich viac ľudí a niekto z nich si ju aj kúpi.

Takže dnes už neplatí, že dobrá kniha sa predáva sama?

Ako marketér odpovedám, že dobrá kniha musí mať za sebou dobrý marketing. Je rozdiel, či ju napíše moderátor, herec alebo debutujúci autor z nejakej malej obce. Je viac než pravdepodobné, že vydavateľ začne robiť marketing knihe, ak je dobrá. Niekedy sa začne predávať aj sama, ale treba mať k tomu nejaký impulz. V PantaRhei denne zalistujeme do 100 kníh. Na predajňu môže prísť 10-15 titulov denne. Je to obrovská masa kníh a mnohé z nich v nej zaniknú. Preto treba o nej hovoriť. Na slovenskom knižnom trhu je len 25% domácich autorov. Nevieme sa však pochváliť tým, čo sme už dokázali. Je to veľká škoda, lebo máme fantastických autorov, medzi nimi sú aj nováčikovia. Treba s nimi pracovať a musia veriť tomu, čo robia.

Prichádzaš s autormi do priameho kontaktu? Ako sa ti s nimi pracuje?

Nie je to jednoduché. Mnohí sú pokorní a sú to fantastickí ľudia, väčšinou introverti. Existujú však aj výnimky, ktoré ma nemilo prekvapia. Majú pocit, že celý svet sa točí okolo nich.

Chodíš aj na besedy s autormi?

Keď stíham, tak áno. Tento rok ich bude asi 180. Zúčastňujeme sa aj na letných či detských festivaloch. Chodíme medzi ľudí. Je to síce drahšie, ale je nám to bližšie. Riešime aj spoločenskú zodpovednosť, šírime osvetu čítania. Spolupracujeme s veľa odborníkmi, logopédmi, psychológmi i pedagógmi. Je to vyslovene nezisková záležitosť. Na tomto princípe funguje aj projekt medzigeneračného čítania Vďaka knihe, na ktorom sme pracovali v októbri. Vytvorili sme databázu detských domovov, krízových centier a domovov seniorov, kde sa záujemcovia môžu prihlásiť a následne čítať. Stačí im venovať 15-20 minút a ako veľa to znamená pre ostatných. Po každom čítaní nasleduje diskusia, čiže ide o čítanie a počúvanie s porozumením.

Ako relaxuješ? Venuješ sa aj iným aktivitám, keď ti zostane voľný čas?

Je to smutné, ale chodím do práce aj vo svojom voľnom čase. Bavia ma psy, rád chodím do kina, milujem všetky filmy okrem sciencefiction. Rád sa stretávam s kamarátmi, ale raz za čas mám chuť byť sám doma a načerpať energiu. Robota ma posúva dopredu, ale dokážem aj nič nerobiť. Len počúvam hudbu rôznych žánrov, od klasiky až po popové melódie.

Akého máš štvornohého miláčika?

Teraz už len jedného a momentálne je u rodičov, lebo naňho nemám veľa času. Volá sa Quentin a je Stafordšírsky bulteriér. Má autistickú povahu, robí iba to, čo chce, ale je úžasný. Jeho syn Usher Tarantino nedávno zomrel. Boli sme na seba veľmi naviazaní. Mám zvláštne životné tempo, dosť sa v práci prepínam. Usher dostal lymfóm, počas troch mesiacov som s ním chodil na chemoterapie, potom umrel. Skúsil som aj východnú medicínu a navštívil som liečiteľku na Morave, ktorá ma úplne uzemnila. Povedala mi, že Usher má moju rakovinu, zobral si ju na seba. Prežil som silné obdobie, kedy som si začal uvedomovať, že je pre mňa učiteľom, ktorý ma bude učiť do posledného dňa a tak to aj dopadlo. Zomrel kvôli mne. Heslo, ktoré mi zanechal znie: „Vždy sa dá, len treba chcieť.“ Mal pravdu. Aj keď bol chorý, vždy mal chuť behať a žiť.

Rozhovor pripravila: Eva Kopecká

Na dovolenku si vždy beriem knihu, potrebujem ju mať pocitovo pri sebe. Lukáš BonkLukáš Bonk bude na workshope Autorskej školy Literario.eu – odporúčame sa prihlásiť na niektorý z našich workshopov a pozrieť sa na Ako predať knihu – marketing knihy a ako sa absolútne zdokonaliť v slovenčine.

 

 

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *