Lýdia Machová ovláda sedem jazykov a vie, ako na to aj bez talentu

Lýdia Machová ovláda sedem jazykov a vie, ako na to aj bez talentu

Jazykovy mentoring
Autor foto: Peter Kanda

Tlmočníčka, polyglotka a jazyková mentorka Lýdia Machová vraj na jazyky talent nemá, no plynule ich ovláda sedem a učí sa ôsmy. Ide jej to dobre aj napriek tomu, že ich nikdy neštudovala v zahraničí, lebo vie, ako sa ich učiť zábavným a uvoľneným spôsobom. Svoje 16 ročné skúsenosti s vlastnou filozofiou učenia sa jazykov zmenila tento rok na podnikanie a delí sa o ne na kurzoch, ktoré sú vždy vypredané. Zaujíma vás, čo stojí za výbornými výsledkami tejto len 27 ročnej ženy? Čo ju motivuje, napĺňa radosťou a ako si organizuje prácu, aby svoje aktivity stíhala? Lydka mi všetko veľkoryso prezradila a pridala aj recept na úspech.

 

Tlmočila si bývalej prvej dáme, p. Gašparovičovej, na samite piatich prezidentov, šamanovi v peruánskej džungli, osemtisícovému publiku Tonyho Robbinsa, na konferencii Briana Tracyho… Čo ti chýbalo, že si začala hľadať aj niečo iné?

Keď rečním pred obecenstvom, cítim sa naozaj komfortne. Čím viac ľudí, tým lepšie. Ako tlmočníčka som nikdy nemala problém postaviť sa pred dav ľudí a tlmočiť, presviedčať ich, odovzdávať im energiu. Horšie bolo, že som nikdy vopred nevedela, čo poviem a či rečníka správne pochopím. Kým som tlmočila, stretávala som veľa zaujímavých osobností, ale uvedomila som si, že nikoho z nich nezaujímal môj názor. Tlmočníctvo je ťažká práca, ktorá vyžaduje veľa vedomostí a zručností, ale stále je to opakovanie slov niekoho iného. V terajšom povolaní môžem tvoriť, odovzdávať ľuďom svoje know-how a pomáhať im. Napĺňa ma to viac ako tlmočenie.

 

Pri tlmočení človek chodí pred publikum ako s vlastnou kožou na trh, čo býva psychicky náročné. Ako si to zvládala?

 Presne. Je to neskutočný stres. Na podujatia som sa vopred poriadne pripravovala a keď rečník vravel nepreložiteľné vtipy alebo mal prízvuk, ktorému sa nedalo rozumieť, vedela som, že som spravila maximum toho, čo sa dalo. Profesia tlmočníka vás drží v pokore, lebo stále príde niečo, čo vás prekvapí.

 

S Tonym Robbinsom
fotoarchív Lýdie Machovej

Aká bola tvoja cesta od tlmočenia k jazykovému mentoringu?

 Počas doktorandúry som robila tlmočníčku a potom som sa rozhodovala či pôjdem do Bruselu, kde by som sa tlmočeniu venovala naplno, čo by znamenalo veľa príležitostí, dobrého zárobku, ale aj ťažkej práce. Druhá možnosť bola tlmočenie nechať a vybrať sa iným smerom, no nevedela som, akým. Pomohol mi jeden veľmi užitočný koučovací trik. Hodila som si mincu s tým, že mi povie, čo ďalej v živote. Tesne pred jej odkrytím som si položila otázku, čo si prajem na minci vidieť. V tej chvíli som si uvedomila, že do Bruselu ma to neťahá. Mincu som reálne nikdy neodkryla, lebo odpoveď som už mala. Úľava to však nebola, lebo som netušila, čo bude tá druhá možnosť. O infopodnikaní som vtedy nevedela a za experta som sa nepovažovala.

 V tom čase mi kamarát navrhol, aby som prednášala na konferencii pre polyglotov. Vravela som si: “Ja? Čo by som ja mohla polyglotom povedať?” Vraj, aby som hovorila o tlmočení, že to ich bude zaujímať. Nakoniec bola moja prednáška vyhodnotená ako druhá najzaujímavejšia spomedzi šesťdesiatich rečníkov a na internete má vyše 25.000 videní. Vtedy som si uvedomila, že asi mám čo povedať. Zároveň sa ma už vtedy veľa známych pýtalo, ako sa učiť jazyky, keďže sa každé dva roky učím nový jazyk ako samouk. Tak som si povedala, že pôjdem týmto smerom. Skúsenosti som vlastne už mala, lebo počas štúdia som štyri roky robila prednášky pre študentov a učiteľov zadarmo, len preto, že som sa túžila podeliť o svoje vedomosti. Na jeseň roku 2015 nastal pre mňa prelomový okamih, kedy som si uvedomila, že som expert a idem to podať ďalej.

V čom si ako žiačka v škole nachádzala motiváciu k učeniu sa jazykov?

Silnou motiváciou pre mňa bola prestíž v súvislosti so školskými olympiádami. Poriadne som na sebe pracovala, aby som sa dostala na okresné, krajské a aj slovenské kolo anglickej olympiády. Čím viac som sa učila, tým viac ma to zaujímalo. Úžasný pocit som zažila vtedy, keď som si dokázala prečítať Harryho Pottera v angličtine po asi 2 rokoch angličtiny v škole.

Vidím, že aj pred naším stretnutím si si čítala – v ruštine?

Áno, čítam veľa literatúry o podnikaní a osobnom rozvoji v rôznych jazykoch. Teraz mám rozčítanú knihu Bohatý otec, chudobný otec v ruštine, lebo tú sa teraz učím. Každý deň si na dvoch stranách zvýrazním nové frázy, ktoré si chcem zapamätať a potom si ešte prečítam ďalšie tri strany len tak, za odmenu 🙂

 

Lydka prednáša
Autor foto: Milan Lahučký

Pomáhaš ľuďom učiť sa jazyky aj tým, že sa s nimi o efektívnom učení rozprávaš, pričom nie je dôležité, či ty sama tento jazyk ovládaš alebo nie. Neučíš teda konkrétne jazyky, ale univerzálne know-how na učenie sa jazykov. Ako si našla správne pomenovanie pre svoju profesiu?

 Najskôr som si myslela, že chcem byť jazykový kouč, tak som si poriadne preštudovala, čo má robiť kouč podľa Medzinárodnej federácie koučov a zistila som, že kouč má prebudiť v ľuďoch to, čo v nich už je, zatiaľ čo ja, keďže sa už roky učím jazyky, som im potrebovala povedať to, čo v nich nie je – čo nemajú odkiaľ vedieť, lebo nikto nás v škole neučí, ako sa máme jazyky učiť sami. Preštudovala som veľa kníh o koučoch, mentoroch, konzultantoch, tréneroch atď., a zistila som, že mentor je človek, ktorý si už prešiel tým, čím prechádza jeho klient, a preto mu vie odovzdať svoje skúsenosti a konkrétne rady. Keďže sa učím každý jazyk od nuly a teraz som pri ôsmom, viem ľuďom poradiť pri učení sa prvého či druhého cudzieho jazyka. A tak som si vymyslela názov pre svoju novú profesiu: jazyková mentorka.

V súvislosti s takýmto precíznym vyberaním ideálneho názvu pre spôsob, ktorým pracuješ, mi napadá slovo perfekcionizmus. Nebrzdí ťa niekedy?

Povedala by som, že “trpím” zdravým perfekcionizmom. Viem si povedať, kedy už stačí hľadania stále lepšieho a lepšieho a kedy už treba ľuďom aj niečo dať. Lebo ak niekto stále iba vylepšuje, jeho dokonale premyslený nápad skončí akurát tak na cintoríne. Mne pomohlo aj to, že ma v podnikaní zdržali životné okolnosti – práve v čase, keď sa mi v hlave rojilo najviac myšlienok o jazykovom mentoringu, musela som na tri mesiace všetko odložiť a dopísať dizertačnú prácu, aby som včas ukončila štvorročné štúdium. Denne som nad ňou trávila aj 12 hodín, pričom najradšej by som v tom čase celé dni čítala knihy a blogy o tvorbe webových stránok, o písaní textov, o marketingu – boli to veci, ktoré som nevyhnutne potrebovala na realizáciu svojich nápadov, ale nič som o nich nevedela. Bola som v tom úplná tabula rasa, a bavilo ma sa v tom vzdelávať. Spomínam si, ako som po celom dni písania dizertačky išla povedzme umyť riady, a popri tom som počúvala online kurzy o marketingu, kontinuálne zastavovala vodu a zapisovala si do zošita nové nápady, ktoré sa mi neustále vynárali. Vďaka písaniu dizertačky stihli tieto prvotné nápady za tri mesiace ideálne dozrieť a keď som prácu odovzdala, do týždňa bola na svete moja stránka aj s prvým produktom, ktorý sa hneď predával. Vtedy som ľutovala, že práve v tom období musím písať dizertačku, ale dnes to vnímam ako ideálne podmienky. Takže perfekcionizmus ma neobmedzuje, lebo si uvedomujem konečný cieľ a ním je niečo vyprodukovať.

 

Školenie
Autor foto: Peter Kanda

Ktoré svoje zručnosti kvôli jazykovému mentoringu potrebuješ zlepšiť? 

Úspešný stratég Ján Mühlfeit povedal, že všetci nám od malička hovoria, že sa máme zlepšiť v tom, čo nám nejde, ale je to presne naopak. Ak chceme byť v niečom dobrí, musíme najviac zapracovať na tom, čo nám ide najlepšie. A toto treba rozvíjať, aby sme v tom boli top. Úplne s tým súhlasím. Zistila som, že mi celkom ide prezentovanie na verejnosti, a je to pre moju prácu veľmi dôležité. Preto si zlepšujem prezentačné schopnosti v klube Toastmasters a pred mojou prednáškou na konferencii TEDx v Trenčíne som vyhľadala aj pomoc profesionálneho rečníckeho kouča. Okrem toho samozrejme stále pracujem na zlepšovaní a udržiavaní svojich jazykových zručností.

Rozbehnúť podnikanie nie je len o vykonávaní činnosti, ktorá nám ide dobre, ale aj o mnohých iných, v ktorých sa veľmi nevyznáme. Kto ti s nimi pomáha?

 Toto bolo na celom procese budovania podnikania najkrajšie. Zrazu mi do života prišli ľudia, ktorí mi neskutočne pomohli – s logom, webstránkou, fotkami, marketingom, nastavením predaja… Prišli presne v tej chvíli, keď som ich pomoc najviac porebovala a zdalo sa, akoby sme na seba narazili nejakou neuveriteľnou náhodou. Napríklad so stránkou mi pomohol môj bývalý študent tlmočníctva, ktorého som úplnou náhodou stretla v lietadle do Berlína, kde mi prezradil, že ho celkom baví webový dizajn a že sa tomu vo voľnom čase trochu venuje. Zverila som mu dizajn svojej stránky, lebo som nepoznala nikoho iného a on si to chcel vyskúšať. Dodnes mi všetci hovoria, že sa im moja stránka veľmi páči. Rovnako som náhodou spoznala svojho biznis mentora, ktorému som na oplátku za jeho rady pomáhala s angličtinou a jeho pomoc bola pre mňa na nezaplatenie. Networking je podľa mňa veľmi dôležitý. Bez týchto ľudí by som to za tak krátku dobu nerozbehla. Myslím si, že ak človek niečo veľmi chce, musí sa do toho jednoducho naplno pustiť, a vtedy mu naozaj celý vesmír pomôže, aby sa to zrealizovalo.  

 

Robila si semináre, natáčaš videá, komunikuješ na sociálnych sieťach, pripravuješ online program… Ako máš zadelený čas, aby si sa stihla venovať aj jazykom?

 Počas dňa riešim veľa vecí súvisiacich s podnikaním a kvôli tomu, aby som sa mohla naďalej vzdelávať v učení jazykov, vstávam o hodinu skôr. Povinnosti si delím na malé pravidelné kroky, čo je podstatou mojej filozofie nielen pri práci, ale aj pri učení sa jazykov. V súčasnosti sa snažím zlepšiť v plánovaní, pretože mám troch asistentov, ktorých práca závisí od splnenia iných častí procesu, a tak sa za pochodu učím aj projektovému manažmentu, aj delegovaniu, aj tímovej práci. Najnovšie som začala pracovať v coworkingu, lebo z domu sa niekedy ťažko sústredí len na prácu.

 

Čo považuješ za základ pri dosahovaní úspechu v podnikaní?

Najúčinnejšie je intenzívne sa venovať niečomu, v čom sme dobrí a pre čo máme najväčšiu vášeň, (samozrejme za predpokladu, že je to niečo, o čo majú záujem aj iní ľudia). To je podľa mňa recept na úspech. Ak to človek nájde, jednoducho v tom musí uspieť, lebo to robí s plným nasadením, vzdeláva sa, každý deň rastie a vtedy sa veci hýbu. Mal by za tým ísť, aj keď na začiatku nevie, kam ho to presne privedie. Ja som pred štyrmi rokmi nemala poňatie, že niekedy budem jazykovou mentorkou, ale chcela som sa podeliť o užitočné tipy o učení sa jazykov, a tak som začala robiť prednášky pre študentov. Postupne som sa na vlastných chybách učila, ako ľuďom najlepšie pomôcť naučiť sa cudzí jazyk efektívnejšie ako v škole, a dnes je jazykový mentoring úspešný práve preto, že za týmto cieľom vytrvalo idem celé roky, krôčik po krôčiku. A neskutočne ma to baví 🙂

Rozhovor pripravila: Zuzana Palková

Ďalšie články od autorky: Čím sa koučing odlišuje od poradenstva

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *