Príbeh Marcely Špalkovej

Príbeh Marcely Špalkovej

„Krása je pre mňa niečo, čo v sebe prirodzene má každá žena.”

Marcelka Špalková je autorkou konceptu „štýl na mieru”. Jej príbeh je veľmi inšpirujúci nielen tým, že si dokázala splniť svoj sen a začať sa živiť tým, čo ju baví, ale aj tým, ako si krok za krokom svoje podnikanie vybudovala. Táto postupná realizácia je krásnym príkladom toho, ako si pred definitívnym odchodom z práce vyskúšať svoje podnikanie nanečisto a zistiť, či je to naozaj to, po čom túžime. Marcelka svojím optimizmom a odhodlaním dodáva ženám nielen krásu, ale aj odvahu byť tým, kým sú, a ísť za svojimi túžbami a snami.

Marcelka, hneď na úvod mám pre teba zvedavú otázku. Odkedy pracuješ ako Štýl Mejkerka, dávaš si väčší pozor na to, ako sa obliekaš?
Ani nie. Vždy som veľmi rada dbala o to, ako vyzerám. Máme to v rodine, už moja mama bola taká. Aj to je možno dôvod, prečo mi tento môj talent prišiel ako niečo úplne prirodzené, čo vôbec nestojí za povšimnutie a rozvíjanie.

Vyštudovala si ekonómiu a mala úplne inú prácu. Čo ťa priviedlo k tomu, aby si sa začala venovať, čomu sa venuješ teraz – vytváraniu štýlu na mieru?
Bola som stále nespokojná a nenaplnená. Napriek tomu, že sa mi v pohode darilo a vždy som si našla uplatnenie v mojom obore, tak som sa vždy dostala do stavu, keď som si povedala, to nie je ono. Nenapĺňa ma to a chcem robiť niečo viac pre seba aj pre iných. Dokonca som mala zdravotné problémy, ktoré ale nikto nevedel diagnostikovať. Moje telo ma nepúšťalo ďalej. Vtedy som si povedala – aha, to je nejaký signál. A vtedy som sa začala pomaly spamätávať a začala som hľadať.


Čo ti pomohlo nájsť ten smer, ktorý by ťa naplnil? Pomohol ti niekto konkrétny? Alebo nejaká kniha či kurz?

Ja som už odmalička vedela, čo chcem robiť. Mala som sny spojené s dizajnom, odmalička som sa stále točila okolo krásy, hrávala som sa na dizajnérku… A asi to mám aj po mame. Aj jej obliekanie a krása prišli také prirodzené, že to nevnímala ako talent. A preto to ani u mňa nebrala ako niečo špeciálne, čo by bolo treba podporovať. Preto som tento svoj sen asi aj opustila – v mojom okolí nebol nikto, kto by sa takémuto niečomu venoval. Keď v telke začali dávať prvé zmenárne, sledovala som ich s otvorenou pusou. Ľudí, ktorí to robili, som považovala doslova za „bohov” a pripadali mi ako niečo neskutočné a veľmi vzdialené. Na túto svoju túžbu som zabudla a bol to až koučing, ktorý ma k tomuto môjmu snu opäť priviedol. Pri koučingu som si uvedomila, že som ani tak nemala strach to robiť, ale mala som strach vôbec povedať, že to je to, čo chcem robiť. Stále som to považovala za malý dievčenský sen, ktorý ani nie je uskutočniteľný. A tiež som mala v začiatkoch hrozný strach a pochybnosti, či sa dá týmto vôbec uživiť.

Ako dlho si sa potom odhodlávala urobiť z toho tvoje podnikanie?
Keď som to konečne vyslovila a postupne sa o tom dozvedelo viac ľudí, tak tí ma akoby strážili pri tomto mojom sne a úplne ma doň poštuchávali – preboha, už to rob, lebo nebudeš šťastná. Začala som teda tak, že som si popri práci robila vzdelanie a popritom som to skúšala na kamoškách, chodila som s nimi nakupovať. A ich spokojnosť mi postupne priniesla klientky. Bolo to také plynulé prehupnutie. Mala som šťastie, že vo firme, kde som pracovala, som mala dobrú a zaujímavú prácu – organizovala som tréningy a vzdelávanie a mala som pri sebe ľudí, ktorí ma neprestajne podporovali. Kým sa to prelínalo, že som stále pracovala aj pre firmu, aj pre seba, tak som stále mala akoby istotu, že si niečo zarobím. Ale keď už som sa odhodlávala iba pre poradenstvo, tak mi to trvalo veľmi dlho. Na jednej strane stálo to, že som bola vo veľmi dobrom kolektíve a nebola to pre mňa len práca, ale na druhej strane, keď som sa konečne odhodlala a povedala im, že chcem skončiť a začať sa venovať iba svojmu podnikaniu, všetci mi povedali: „KONEČNE – to je to najlepšie rozhodnutie, ktoré si pre seba mohla urobiť”. Poznali ma a aj oni mali pocit, že je to pre mňa dobrý smer.


Kde a ako si si dopĺňala svoje vzdelanie?

Vzdelávala som sa vo farebnej typológii, v strihoch, v tvorení štýlu a tiež v komunikácii so zákazníkmi. Svoj smer som si vybrala intuitívne podľa toho, s kým sa mi dobre komunikovalo a kto bol pre mňa prirodzený vzor v tom, ako by som to chcela robiť aj ja. Keď som si doplnila vzdelanie, začala som lepšie rozumieť tomu, prečo sú veci tak, ako sú. Ja som to vedela urobiť intuitívne, ale potom som to už dokázala aj pomenovať a ďalej vysvetliť klientom.

Takže vieš povedať ženám, ako vyzerať krásne?
Krása je podľa mňa niečo, čo má každá žena v sebe od narodenia. Vidím ju v každej. Rada si všímam ženy vôkol mňa. Neviem to ani len pomenovať, ale všímam si ich oči a iskru. Pre mňa je každá žena krásna, ale nie každá vie, ako to ukázať. Pritom riešenie môže byť také jednoduché!
Štýl vnímam ako prostriedok k tomu, ako môžeme vyjadriť svoju osobnosť a to, kým sme. To nám pomáha dotvárať našu osobnosť. Nemám rada škatuľkovanie. Napriek tomu, že existujú rôzne pravidlá, ako by sa veci mali robiť, ja ich rada porušujem.
Napríklad minule som bola s jednou klientkou, ktorá by podľa pravidiel nemala nosiť legíny. Lenže ona bola taký športový tip a veľmi jej sedeli. Tak prečo by som jej ich zakazovala?
Ja to vnímam tak, že náš štýl sa mení a postupne vyvíja. A veľakrát si niečo myslíme len preto, že nepoznáme niečo iné.

Čo by si ženám, ktoré chcú dobre vyzerať, poradila? Mnohé nevedia, ako na to, a majú pocit, že to ani nie je možné.
Určite by som im povedala, že je to možné, a že krása a štýl nie je otázkou peňazí. Je to skôr o kreativite, dovolení si hrať sa s oblečením. V prvom rade žena musí uveriť, že je krásna. A potom je to aj o sebapoznaní. Zistiť kto som, čo mám rada. Každá z nás má nejaký kúsok oblečenia, v ktorom sa cíti mimoriadne dobre, akoby vo svojej druhej koži. To by si mala žena všímať a vnímať, aký to je kúsok – aký má štýl, prečo ho má tak rada. Z toho sa môže veľa dozvedieť o sebe a o svojom štýle.


Marcelka, kto alebo čo inšpiruje teba?

Mňa najviac inšpiruje, keď cestujem, alebo keď len tak čítam a venujem sa sama sebe. Vtedy mi prichádza najviac inšpirácií. Veľa času trávim v nákupných centrách pri nakupovaní s mojimi klientkami. Ale svoj voľný čas trávim v prírode, ktorú milujem. A najnovšie mám takú ,,úchylku”, že chodím do obchodov s látkami a tam sa prechádzam a snívam o tom, čo z nich môže byť. Tiež ma inšpirujú moje klientky. Sú také rôznorodé!
Oblečením môžeme krásne dotvoriť svoju osobnosť, ale dôležité je, aby to bolo s radosťou, nie s námahou. Odkedy sa tomuto venujem profesionálne, vôbec ľudí nefiltrujem podľa oblečenia, pretože viem, čo všetko je za tým.

Čo je pre teba najlepšou odmenou pri tvojej práci?
Keď sú ženy po mojom poradenstve spokojné a v niečom sa zmenia. Milujem, keď si žena po našich stretnutiach viac verí a je sebaistejšia aj pri nakupovaní. Veľakrát sa stane, že mi potom posielajú fotografie toho, čo si kúpili, a ja sa s nimi teším!

Ďakujem za príjemný rozhovor a skvelé tipy!
www.stylnamieru.sk

Marcela Špalková bola hosťkou aprílového Roka E-žien 12.4.2016.

Čo o Marcelke povedala Tamara Osaďanová, si prečítajte v článku Čo o hosťkách aprílového Roka E-žien povedali iné ženy.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *