Vnímaš, kam ťa to ťahá? Rozhovor s Luciou Pajszerovou

Vnímaš, kam ťa to ťahá? Rozhovor s Luciou Pajszerovou

Vnímaš, kam ťa to ťahá?Vnímaš, kam ťa to ťahá?

Aj táto myšlienka prepája tantru s proces-orientovanou psychoterapiou (POP). Na prvý pohľad úplne odlišné smery, ale Lucia v nich objavuje podobné princípy. Spolu s partnerom Martinom Vrabkom vedie tantrické workshopy, na ktorých ľudia majú možnosť zažiť aj pocit blízkosti k sebe a k druhým, ktorý im v bežnom živote často chýba.

Proces-orientovaná práca aj tantra ju naučili, že je dôležité si niekedy aj zakričať.

Oba smery pomáhajú priblížiť sa k celistvosti.

Čo je to proces – orientovaná psychoterapia?

Hm, skúsim priblížiť tento komplexný systém spôsobom, ako mu rozumiem v tomto momente. Pre mňa zaujímavou úlohou proces-orientovanej psychoterapie je sprístupňovať tie časti osobnosti, ktoré sú nám vzdialenejšie a tiež viac zvedomovať tie, ktoré sú nám blízke. Niektoré časti môžeme nevedome potláčať a potom nám nejakým spôsobom chýbajú, nie sme celiství.

Napríklad, keď sa identifikujem ako pokojná osoba, ktorá počúva, je empatická a nemám rada, keď ľudia na seba kričia, potom v tomto smere nie som slobodná, nedovolím si napríklad „kričať“. Inak povedané, nedovolím si byť priama a intenzívna aj v momentoch, kedy by to bolo nápomocné a dôležité pre obe strany. Ideálom je, keď zažijem a pochopím význam obidvoch strán. Vedieť byť empatická, ale aj priama a intenzívna, keď je to potrebné. Môžem sa tak stať slobodnejšou a podľa potreby použiť to, čo potrebujem, bez následnej vnútornej kritiky, či neistoty. Podobne to vnímam v tantre, môžem voľne prechádzať z jednej strany na druhú a stať sa tak celistvejšou.

Ako som spomenula, častokrát to nejde ľahko, lebo máme nejaké hodnoty, strážcov či vnútorných kritikov, ktorí vravia, že takto sa to nesmie, nemá, alebo je to ohrozujúce. Práca v terapii, či samého na sebe si potom vyžaduje zvedomenie tejto kritiky, vypočuť si dôvody našich vnútorných strážcov a niekedy neskôr s ich dovolením preskúmať druhú stranu hranice – tú časť nás, s ktorou sa menej identifikujeme v bežnom živote.

Terapia je aj o zvedomovaní našich hraníc, prečo si bežne nedovoľujeme prejsť na tú druhú stranu. Niekedy už samotné zvedomenie dôležitosti hranice, alebo naopak zvedomenie, že už je nefunkčná, nám pomôže pohnúť sa ďalej, niečo nám pripomenie, prepojí situácie a súvislosti.

Ako táto psychoterapia vznikla? 

Základný koncept vytvoril Arnold Mindell. Pôvodne študoval fyziku a pri stáži v Zurichu sa mu snívali veľmi intenzívne sny. Jeho blízki ho poslali k jungiánskej psychoterapeutke. Sny ho viedli k štúdiu psychoanalýzy a jej prepojeniu s kvantovou fyzikou. Keď začal svoju prax, uvedomil si, že nesnívame len cez noc, ale naše telo svojím spôsobom sníva celý deň. Že to, čo sa nám deje alebo aké máme zdravotné symptómy, tiky, náhle pohyby, nečakané zvuky, spomienky, vzťahové napätia a podobne, nie je náhoda, ale deje sa nám práve to, čo potrebujeme, aby sme mohli zažiť a prijať do svojho systému. Niečo, čo nám možno chýba, alebo potrebujeme viac. Nazval to „snové telo”.

Súčasťou tvojho štúdia je v tejto fáze už aj vykonávanie praxe. Akým spôsobom dostávaš spätnú väzbu od učiteľov?

Každé štvrté stretnutie je supervidované. Supervízia prebieha rôznymi spôsobmi, jeden z nich je aj analýza videozáznamov z práce s klientami, spracovanie a následná debata o mojej videoanalýze. Je veľmi zaujímavé  vidieť samú seba zo záznamu. Keď videá znovu pozerám, vidím detaily, ktoré nemám šancu vidieť z pohľadu mňa samej, počas toho, ako pracujem s klientom. Je to veľké učenie sa o mne samej a tiež o tom, ako sa procesy rôzne rozvíjajú, čo si viac všímam, čo menej, na čo si dávať pozor v budúcnosti. Následný rozbor videozáznamov so supervízorkou je ďalší moment – tu majú možnosť nám odovzdávať svoje učenie priamo zážitkom. Už to nie je učenie sa čítaním, či laboratórnym skúšaním počas výcvikov, kde je vždy veľa pozorovateľov (spolužiaci, učitelia), ale priamo na skúsenosť naviazané tipy, ako ďalej, čo robím dobre, čo treba viac, inak. Každé supervízia je obrovským posunom.

 Môžeš uviesť konkrétny príklad, s akou témou zvyknú klienti prísť?

Človek môže prísť s čímkoľvek, čo ho nejakým spôsobom trápi a nevie si s tým poradiť. Môže to byť ťažký pocit v bežnom živote, problém v partnerstve, v rodine, v práci, rôzne sny, prípadne hľadanie smerovania vo svojom živote. Alebo aj zdravotný problém, ktorý rieši aj pod lekárskym dohľadom, ale stále sa má tendenciu vracať.

Napríklad: môžem mať ako klientka časté bolesti hlavy a pripomína mi to pocit, akoby som mala hlavu vo zveráku. Tu môže byť zaujímavé preskúmať, čo mi chce ten zverák ukázať. Akú ma kvalitu jeho tlak? Ako veľmi tlačí? Na čo vlastne tlačí? Dovolím si na chvíľu stať sa týmto zverákom a preskúmať, ako mi je v tejto novej roli. Možno ako zverák, túžim rozdrviť starú, nefunkčnú škrupinku. Ešte nemusím vedieť, čo táto škrupinka je a možno mi to napadne až keď to skúsim. Tým, že si nachvíľu dovolím stať sa zverákom a pozrieť sa týmto novým pohľadom na môj každodenný život, môžem dostať nápovedu, čo potrebujem robiť v mojom živote viac, čo sa potrebuje prejaviť, dokončiť.

V partnerstve sa skúma proces samotného vzťahu aj procesy jednotlivcov a zvedomujú sa role, v ktorých sa v partnerstve pohybujeme. Problém môže byť vtedy, keď o nich nevieme a tým pádom sú veľmi statické. Keďže my, ľudia, sme viac ako len tieto role, budeme túžiť po ich zmene. Už zvedomením môže prísť úľava, ale je dobré pracovať na zmene zaužívaných vzorcov. V našom prípade to bola moja potreba po bezpečí a Martinova potreba slobody. Nevedome sme si dávali to, čo sme potrebovali – a po jednej terapii sme to obrátili. Bol to postupný proces, ale nabralo to nečakané rozmery. Čím viac som dostávala bezpečia, tým viac som dávala slobodu a čím viac som dávala pocit slobody Martinovi, tým viac som dostávala pocit bezpečia z jeho strany.

Ako si sa dostala k tantre?

Raz sme s kamarátkou mali dlhý rozhovor a dumali nad tým, čo sa to deje s mužmi. Bolo to po tom, ako sme sa rozišli s mojím dlhoročným partnerom, s ktorým sme už dlhšie boli v akoby súrodeneckom vzťahu. Dumali sme nad tým, prečo sa niekedy stáva, že muž má na začiatku vzťahu veľký záujem o ženu, o milovanie, no nejakým časom to z neho úplne vyprchá, aj keby žena záujem mala a vytvárala všetky možné spôsoby, ako zaujať aj druhú stranu. Zdieľali sme zážitky na túto tému a mne zrazu prišlo na myseľ, že odpoveď bude v tantre. Vtedy som mala len matné tušenie, čo to tantra je. Vedela som ako väčšina nezainteresovaných ľudí, že tantra sa zaoberá sexualitou a možno nejakou inou formou sexuality, to bolo asi všetko.

Necelé dva mesiace na to som sa znovu stretla s Martinom, s ktorým sme sa pracovne poznali už 7 rokov, ale nevedela som, že sa zaoberá tantrou. Pri tomto stretnutí na mňa Amor veľmi dobre zamieril a dostala som ako darček okrem partnera aj súkromného tantrického učiteľa. On ma potom doviedol do sveta tantrických workshopov a žili sme tým aj doma. Veľa ľudí sa nás na tantru pýtalo, tiež ich to ťahalo k niečomu inému, ako to, čo bežne zažívame.

Začali sme teda so stretnutiami s našimi blízkymi ľuďmi. Zdieľali sme s nimi cvičenia a rituály, ktoré boli veľmi jednoduché a pritom nám dávali tak veľa. Dali sme si tak možnosť zažívať blízkosť, ktorá v našej spoločnosti nie je bežná, a to nemyslím blízkosť len telesnú. Táto blízkosť v dnešnom svete veľmi chýba a možnosť zažiť ju, je asi to najlepšie na tantre. Ľudia si často myslia, že tantra je o odhaľovaní tela, ale pre mňa je to v skutočnosti viac o odhaľovaní duše. Je jedno, či sme nahí alebo oblečení, ide o to, že si dovolíme žiť naše ja v plnosti. Vychádzame s naším ja v bezpečí do sveta a stretávame sa v otvorenosti. Pre mňa je to iná energia, krása.

Vnímaš niečo spoločné na tantre a proces-orientovej psychoterapii?

Áno, hľadám a nachádzam medzi nimi súvislosti. Tantra aj procesová psychoterapia pracujú s prepájaním polarít. Byť si vedomý obidvoch častí polarity v sebe, zvedomovať ich a slobodne prechádzať z jedného do druhého. Napríklad téma tretej čakry je moc a zraniteľnosť. Keď niekto používa len jednu časť, napríklad svoju silu, moc, môže to byť časom deštrukčné pre neho a jeho okolie. Ak je vo svojom živote viac na druhej strane tejto polarity, na strane zraniteľnosti, je vnímaný okolím ako veľmi empatický, alebo príliš slabý, to záleží aj od situácie. Časom sa možno nikam nepohne, lebo stále dáva pozor, aby niekomu neublížil.

Ako zvykne hovoriť Martin, prepájaním neprepojiteľného nastáva ten magický moment, ako keď sa deň stretáva s nocou a my sa nachvíľu zastavíme. Tak aj mocný, silný človek, ktorý sa prepojí s vlastnou zraniteľnosťou, môže nadobudnúť úplne iný zážitok zo života, či zo vzťahovania sa k druhým ľuďom. A tiež človek nežný, opatrný, ak sa prepojí so svojou silou, môže priniesť do svojho sveta chýbajúci kus skladačky. V procesovej práci sa síce pracuje iným spôsobom, ale tiež hľadáme chýbajúce časti, ktoré túžia po svojom zintegrovaní.

Využívaš pri tantre techniky z procesovej práce?

Áno, aj keď zatiaľ len nepriamo. Zvykne sa hovoriť, že procesoví terapeuti žijú procesovou prácou. Nie je to len o terapeutických stretnutiach. Samotným zvedomovaním toho, čo sa deje v ich bežnom živote, v práci, v komunikácii, prinášajú dary Procesovej práce ďalej. Zvedomovaním sa mení niečo v atmosfére. Keď prestaneme chodiť okolo pomyselnej „horúcej kaše” a namiesto toho si k nej sadneme, uznáme jej existenciu, a počkáme, kým vychladne alebo nájdeme iné spôsoby, aby sme ju mohli jesť :).

Tantrických workshopov som sa najskôr zúčastňovala ako účastníčka, študovať tantru som začala až neskôr. Momentálne som paralelne v dvoch výcvikoch – v psychoterapeutickom a v tantrickom učiteľskom výcviku. Popritom už môj partner začal viesť workshopy zo školy Tantra Essence, kde mu asistujem. Práve asistenti majú vo svojej náplni práce aj prácu s jednotlivcami, keď je to potrebné. Lektori potrebujú viesť a držať celú skupinu a asistenti riešia osobné procesy, ktoré sa môžu rozvinúť počas meditácií a cvičení. Ako postupujem v mojom psychoterapeutickom výcviku, vnímam, že sa mi ľahšie pracuje s jednotlivcami a dopĺňam tak to, čo je v danom momente potrebné pre jednotlivých účastníkov aj cez procesovú prácu.

Plus momentálne vedieme spolu s Martinom workshop Prebudenie, kam som priniesla dve cvičenia z procesovej práce a ostatné cvičenia a meditácie sú tantrické. Naším snom je prepojiť tieto smery ešte viac. Je to aj téma mojej záverečnej práce v rámci psychoterapeutického výcviku. Práve v tomto roku začínam viesť skupinu, kde pod supervíznym dohľadom budem spájať tieto dva prístupy. Tématické zameranie skupiny je na sexuálne zahanbenie a zneužitie. Časom sa ešte môže veľa vykryštalizovať v tejto práci.

Pre koho je workshop Prebudenie určený?

Prebudenie je také nežné zoznámenie sa s tantrou. Keď je niekto zvedavý, ako sa pracuje na tantrických workshopoch, má možnosť si to „ochutnať”. Zoznamujeme sa napríklad s rôznymi spôsobmi dýchania, technikami, ako regulovať energiu v tele. Je to dobrý štart do systému 7mich workshopov na jednotlivé témy čakier a ich tém, ktoré prinášame z nášho tantrického učiteľského výcviku pod vedením Sarity a jej školy Tantra Essence.

Keď niekde zmieniš, že sa venuješ tantre, stretávaš sa s odsudzovaním?

S odsudzovaním nie, skôr s prekvapením, strachmi a reakciami typu: „Preboha, čo to je?” alebo „To nie je pre mňa”. Alebo si ľudia z toho domýšľajú, že robím v erotickom salóne. Keď vysvetlím, že je to o niečom inom, skôr nadobudnú záujem. V poslednej dobe sú ľudia zvedaví a majú chuť skúšať. Pred pár rokmi to bolo iné, teraz možno dozrel na to čas. A vnímam čoraz viac, aké je dôležité tieto témy otvárať. Ako si nevedomosťou dokážeme nechtiac ubližovať a to nielen na individuálnej úrovni, ale aj na úrovni spoločenskej. Stalo sa to mojím poslaním, prinášať a oslovovať témy intimity a sexuality, ktoré sú tabuizované, aby sme boli slobodnejší, vnímavejší k sebe a k druhým a možno tak vytvorili lepší, spokojnejší svet.

Aký je teda súvis medzi tantrou a sexualitou?

Tantra je o sexualite, ale nielen o nej. Skôr na nej stavia. Sexualita je ako korene stromu. Pevné korene vyživia celý strom a zabezpečia jeho stabilitu. Problém je, keď sa téme sexuality človek vyhýba, alebo sa na nej zastaví a nejde do ďalších tém.

Tantra je pre mňa o tom, ako pri intímnom stretnutí s druhým človekom zažiť zážitok presahu tela. Ako vďaka telu a jeho zmyselnosti rozprúdiť energie a precitnúť v iných úrovniach prepojenia. Tantra smeruje k osvieteniu – od sexu k nadvedomiu. K tomu samozrejme patria všetky ostatné témy, s ktorými sa v živote stretávame, ako sú emočná plynulosť, smrť a zrodenie, moc a zraniteľnosť, láska, kreativita, schopnosť vyjadriť sa a počúvať seba aj druhého, intuícia, vnútorné vedenie a jednota. Všetky tieto témy sú rovnako dôležité ako sexualita na ceste tantrou. Ich zvedomením a pochopením ich darov je potom cesta od sexu k nadvedomiu možná.  To je ako ja zatiaľ chápem tantru.

 S tantrou sa spájajú aj otvorené vzťahy. Patrí to k tomu?

Nie nevyhnutne. V tantre existujú 2 základné prístupy, ako zažívať sexualitu a vzťahy a pri rozhodovaní, ktorou cestou sa vybrať treba rešpektovať vlastné hranice a tiež hranice druhých. Prvý prístup je cesta „deepdiving”, čo je hlboké ponorenie sa do praktík s jedným partnerom a pri druhom prístupe  „manymirrors” sa striedajú viacerí partneri – viacero zrkadiel. Oboje je hodnotné, tantra nič nezavrhuje ani neodsudzuje. Existencia viacero právd pri sebe a ich vzájomné rešpektovanie je dôležitou súčasťou tantry. Je však naozaj výnimočne dôležité rešpektovať svoje vlastné hranice, ale aj hranice druhých – toto pre istotu opakujem.

Hlboká, vedomá komunikácia o potrebách je v týchto otázkach nevyhnutná. Aj pri každej životnej zmene je dôležité priniesť zmenu do vedomia a porozmýšľať spolu ako ďalej. Nikto by nemal byť v žiadnom momente obeťou. A v konečnom dôsledku, čím je človek v tantre hlbšie, tým je vnímavejší na energie a môže byť náročné vnímať viacero energií rôznych ľudí. Ako sa zvykne hovoriť, zážitok je neprenosný – nedá sa ho sprostredkovať slovami, každý si potrebujeme prejsť svoju cestu vlastným spôsobom.

Vnímaš, kam ťa to ťahá?

Môže tantra pomôcť vzkriesiť nefunkčný vzťah?

Áno, aj nie. Záujem musí byť na obidvoch stranách. Ešte účinnejšia je prevencia.

Je dôležité vedieť sa vedome hrať, vedieť si vedome vytvoriť priestor pre sexualitu. Rozprávať sa o čomkoľvek po čom túžim, čo sa mi páči, nepáči a komunikovať to bez toho, aby to nejakým spôsobom ranilo, ale zároveň vedieť komunikovať svoje potreby a vedieť vypočuť aj druhú stranu bez výčitiek. Mať k sebe vzájomnú úctu. Tantra zvedomuje potreby žien a mužov, to, ako rozdielne fungujeme.

Často je to tak, že my ženy dávame mužom to, čo my potrebujeme a chceme, napríklad nežný dotyk. Muži dávajú to, čo chcú a potrebujú oni. Napríklad, muži potrebujú hneď dotyk pevný, čo žene zväčša nesedí. Takýchto rozdielov je veľa a k tomu sa pridáva individualita každého z nás. Nevedomým dávaním, toho čo máme my radi a nedostávaním toho, čo naozaj potrebujeme, si postupne môžeme vytvoriť odstup. Nekomunikovaním svojich potrieb sa vzďaľujeme.

Sú páry, ktoré sú schopné vymaniť sa zo starých vzorcov a oživiť vzťah samotným uvedomením si, čo robili automaticky alebo čo všetko predpokladali, že druhá strana vie a pritom nevedela.

V minulosti si sa venovala rôznym veciam, máš pocit, že sa uberáš správnym smerom?

Dlho som dúfala nájsť, rozlúštiť, čo je zmyslom môjho života. Popritom som túžila aj vyhovieť požiadavkám rodičov a spoločnosti. Chvíľu som študovala ekonómiu, ale bolo mi to príliš vzdialené. Neskôr som našla Liečebnú Pedagogiku, kde som sa k sebe veľmi priblížila. Po škole som pracovala pre firmu organizujúcu teambuildingy, pracovala som s deťmi ako terapeutka hrou, arteterapeutka s autistom, pracovala som v čajovni a v kvetinárstve.

Donedávna som sa tiež živila modelingom a následne som bola aj asistentkou vo fotoštúdiu môjho partnera, kde som svoje skúsenosti z modelingu a práce s ľuďmi tiež využila. Keď sa teraz pozriem dozadu, všetko do seba zapadá a všetky predošlé skúsenosti sa vždy niekde hodia. Mám pocit, že moja kľukatá cesta má zmysel. S partnerom Martinom sa nám darí šíriť to, v čo veríme a je to úžasný pocit. Veľkú zásluhu má na tom aj e-žena Mária Malecká, vďaka ktorej sa o našich aktivitách dozvedá stále viac ľudí a workshopy bývajú plne obsadené, čo je pre mňa úplný sen.

Nedávno som videla video na tému „Vytvorme si svoj zmysel života z našej vášne” a uvedomila som si, že to je to, čo sa mi teraz deje. Konečne mám pocit, že môj život sa uberá správnym smerom, nasledujem svoje srdce a robím to, čo ma baví. O tom to pre mňa je, počúvať svoje srdce a nasledovať ho – to je dnes zmysel môjho života.

Rozhovor pre Ezeny.eu: Eva Kubaščíková

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *