Prežila anorexiu, prejedanie a pustila sa do hľadania príčin svojho problému. Pochopila súvislosti závislostí, naučila sa s nimi efektívne pracovať, rozpoznávať aspekty vytesnených osobností v nás, ktoré často nie sme schopní v sebe prijať. Elena Petrus dnes pôsobí ako emočná koučka. Zaoberá sa poruchami príjmu potravy a emocionálnym prejedaním sa. V rozhovore sa jej Gabi Revická pýta najmä na vzťahové závislosti a na rôzne naše neprebádané vytesnené súčasti, ktoré sa k nám prihovárajú práve cez emócie.
Ako ich prijať, počuť, vidieť – otvárajú v rozhovore, o ktorom by sa dalo povedať, že je tak trochu intímny, pretože odhaľuje intimitu pocitov, návykov, ale aj ich pôvodu, ktorý si želáme tak veľmi rozpoznať, aby sme sa mohli vrátiť k sebe, ku skutočným súčastiam našich osobností a ustáť našu pravú podstatu, ktorú sme si v minulosti nesmeli dovoliť prejaviť.
Aký vplyv má detstvo na naše závislosti v dospelosti. O želanom a neželanom dieťati v nás.
Závislosť pramení z emócií, na základe ktorých konáme. Situácie, ktoré vznikajú v dospelosti v nás prebúdzajú to, čo sa dialo v minulosti. Situácia je len našim spúšťačom závislosti. Vždy to pramení z ranného detstva. Podľa Marie Sanchez, ktorej učenie Elena nasleduje, sa dieťa rodí s určitými vrodenými vlastnosťami a ak tieto vlastnosti nezapadajú do sociálneho prostredia, sú neželané. Potom sa deje to, že je nútené potlačiť ich alebo zaprieť. Želané vlastnosti sú pre spoločnosť dobré a správne, ale zväčša vôbec nepatria dieťaťu a preto ich neustále potláča.
Ako pracovať s tými aspektmi našich osobností, ktoré sme potlačili?
Maria Sanchez ich nazvala aspektmi, ktoré nemajú domov. Deti dospejú, lenže tie osobnosti, ktoré nemajú domov, zostávajú potlačené v našom podvedomí a paradoxne na základe týchto nezrelých (vytesnených) osobností sa rozhodujeme v našom živote. My sme vlastne už od malička dostali presné inštrukcie, za akých okolností tu smieme byť a za akých okolností nie. Ak máme presné inštrukcie, čo smieme a čo nie, teda nie sme autentickí, vedie nás to zavše k boju. ,,Tento boj spôsobuje tlak a keď je ten tlak veľký, tak ho potrebujeme niekde uvoľniť. Väčšinou je to deštrukčné, pretože v nás bojujú dve rôzne osobnosti proti sebe. Hľadať pre ne – v nás demokraciu, rovnováhu, znamená, že tá bolesť prestane, keď príde čas. No, možno nepríde nikdy. Väčšinou takýto tlak v nás povolí, keď boj medzi našimi aspektami, napríklad medzi tzv. Želanou a Neželanou (časťou našej osobnosti) prestane,” hovorí Elena Petrus.
Máte niekedy pocity menejcennosti? Ako je to so žiarlivosťou?
Ako chudera? Škaredá, tučná, chudá, s malými alebo veľkými prsiami? Podľa Eleny si je potrebné uvedomiť, že to všetko je len názor niekoho o nás. Ak si ho pripustíme, tak cítime emóciu opustenosti alebo možno aj nedokonalosti. Môžeme sa rozhodnúť, čomu uveríme a čomu nie. My sme tie, ktoré sú navždy zodpovedné za to, ako sa cítime. Keď sa cítime zranené, tak sme sa tak rozhodli cítiť. Takisto je to aj so žiarlivosťou, je to emócia, ktorú treba v sebe samej spracovať, prijať aspekt žiarlivej, dať jej priestor, aby bola videná a nepotláčať ju. Gabi táto metóda pripadala ako rozhovor subosobností, ktorým je múdre dať priestor, nevytláčať ich, dovoliť im prehovoriť. Priznala sa, ako jej Elenina rada v období po rozvode pomohla zo závislosti na cigaretách. ,,Stačila krátka meditácia, rozhovor s aspektom mojej malej Gabiky, ktorej som dala priestor a ponúkla jej pomoc. Do dvoch dní moja závislosť na fajčení skončila. Prijala som svoju emóciu, videla som môj zranený aspekt, ktorý sa ku mne prihováral cez telo, no nedokázala som ho hneď rozpoznať a počuť.
A potom, akoby sa stal zázrak.”
Čo pomohlo Elene v boji s jej závislosťou? Ako byť šťastná sama so sebou?
Prešla si rôznymi terapiami, meditáciami, rôznymi technikami, navštívila samozrejme aj psychológov a psychiatrov. Hľadala spôsoby, ako sa prestať prejedať a prestať vracať, ale to sa jej nedarilo. Musela pochopiť, kým naozaj je a tak už nemala inú možnosť, ako vyjsť s kožou na trh a byť sama sebou. Vtedy prišla zmena. Nechcela, aby jej šťastie bolo závislé na niečom alebo niekom a samotné uvedomenie bolo veľmi dôležitým míľnikom v jej živote. Nechcela pseudo šťastie a nahovárať si, aká je šťastná, chcela sa naozaj cítiť šťastná.
Želá si partnera a byť v partnerstve, ale už nie z pozície, aby bola šťastnejšia. Toto uvedomenie bolo prvým krokom, ktorý jej pomohol. Byť šťastná bez ničoho. Nehľadať partnera z pozície nedostatku. Ako? Dozviete sa v našom rozhovore.
Celý rozhovor Gabi Revickej s jej hosťkou Elenou Petrus, ktorá bola kedysi v jej podpornej skupine (aj o tom sa v rozhovore dozviete, je to vcelku úsmevná spomienka), si môžete vypočuť na našom Youtube.
Spracovala: Miroslava Bernáthová