Zuzana Hozhoni, žena, ktorá prináša zmenu. Je transformátorka, ktorá premieňa bloky na silné stránky. Prepisuje limbické odtlačky prostredníctvom online programov a konzultácií. V rozhovore, ktorý s Gabi Revickou nahrali v novembri 2021 sa dozviete o jej rozmanitosti, ale aj o ich spoločných zážitkoch. Gabi ho pôvodne chcela spracovať sama, ale pri každej spomienke na Zuzku sa prichytila pri tom, že nevie, kde a ako by začala. Tisíc tipov, ako začať, no žiadny sa jej nezdal vhodný. Napokon sa ho rozhodla zveriť do rúk Veronike, aby bol konečne na svete…
V úvode obe dámy spomínajú, ako Zuzana bývala na samote v lese. Bez toalety! Pre niekoho veľký zásah do komfortu bývania. Ona to vnímala ako príležitosť prehnojiť celý ten les permakultúrnou technikou. Vzápätí celkom bez okolkov priznáva pomstychtivé myšlienky po rozchode s partnerom. „Ja sa viem poriadne na*rať, nahnevať, žiarliť, priať zle. Ale nemyslím to vážne. Som celistvá. Nie som len svetlo.“ Svoje negatívne emócie si nielenže uvedomuje, ale necháva ich vzplanúť, rozvinúť, vedome ich prežíva. Ako Gabi poznamenala, vyživuje svoju mrchu.
Hnev ako pomocník z pocitu bezmocnosti
Emócia je energia, ktorá sa v tele usádza. Ak je jej pretlak, odrazí sa v nejakom orgáne v podobe choroby. Dôležité je, dovoliť si prežívať svoje emócie. Prijať svoj emočný stav.
„Zdravý hnev je niečo, čo príde, je to veľké, ale nedrží ťa to dlho. To je o pár sekúnd preč a už to ide ďalej.“ Keď vzplanie vo vás hnev, uvítajte ho ako indíciu, že už sa cítite nemohúco. Sú to barličky. Pomoc na výstupe z tohto pocitu. Je to aktivácia vašej sily.
Doprajte svojmu hnevu priebeh a vystúpajte cez jeho jednotlivé fázy, akoby po rebríku, do úľavy.
Zuzana Hozhoni navrhuje, aby sme neriešili, prečo dané negatívne emócie cítime. Pri analýze by ste sa mohli len viac zamotať a k riešeniu už ani nedôjdeme. „Pre mňa je dôležité to, čo cítim. Nie, prečo to cítim. Ženy by obzvlášť nemali vôbec riešiť svoje emócie – odkiaľ prišli. Pre nás sú prirodzené. My ich musíme cítiť. Keď sa žena začne zamýšľať, prečo a načo, zacyklí sa. Logika ti nevyčistí emócie.“
Zaseknutý v negatívnych emóciách
Určite poznáte človeka, ktorý je permanentne nahnevaný – tzv. emočne dole. Akoby bol v hneve, či iných negatívnych emóciách zaseknutý. Môže si dokonca uľavovať tým, že útočí na okolie. Ale to je pre neho len dočasná úľava. Nedarí sa mu preplávať emóciami či ide o strach, hnev, vinu. Nedarí sa mu prežiť si negatívnu emóciu a tak sa z nej vyslobodiť. Toto hrozí, ak je plazí mozog (emočný mozog) plný emočných spomienok. Je to priveľká záťaž, ktorá bráni vystúpiť po pomyselnom rebríku z nízkych emócií vyššie. Zuzka sa v rozhovore zmieňuje o programe, ktorý nazvala Ako sa dostať do slobody prežívania. Zahŕňa teóriu plazieho mozgu a návod, ako ho vyčistiť a udržiavať čistý, uvedomenie si emócií a ako v emóciách komunikovať.
Čo je limbický odtlačok a ako sa dá prepísať?
Spomienky fyzického tela siahajú až do obdobia pred narodením. Ovplyvňujú nás i v súčasnosti. Čo sme zažívali v prenatálnom období a v ranom detstve, sa nám zapísalo do mozgu. Zanechalo limbický odtlačok. Ak sú to negatívne zápisy, tak práve toto negatívne sa nám neskôr v živote javí ako domovská, dôverne známa frekvencia, ku ktorej prirodzene inklinujeme. Tento zápis, prepojenie neurónov, nie je definitívny a nemenný. Zuzka Hozhoni prirovnáva zánik limbického odtlačku k cestičke, ktorá zarastie trávou. Nový, žiadaný zápis vznikne na rovnakom princípe. Cestičku v tráve vychodíme častým a opakovaným prechádzením novej trasy „Až je to úplne jasná poľná cesta, po ktorej prejde aj traktor.“ Zuzana sa v rozhovore zmieňuje o technikách a rituáloch, ktoré pracujú s mozgom tak, aby vytvorili nové nastavenie.
Dotyk nerovná sa sex
Gabi zaujímalo, aký vplyv má na človeka, ak mal v detstve nedostatočné množstvo dotykov. Zuzana objasňuje, ako sú prirodzené dotyky od rodičov dôležité a formujúce. Ak teenegeri nepoznajú z detstva nevinný rešpektujúci dotyk bez akýchkoľvek úmyslov, môžu začať sexualne žiť priskoro len preto, aby ich niekto objal. Držanie sa za ruku nestačí. „To objatie je také nové, že prepojenie zobúdza sexuálnu energiu. Nie je dotyk ako dotyk,” hovorí Zuzana a pridáva úsmevnú spomienku na pohladenia od svojej starkej aj s veľavravným gestom. „Ešte viac ťa ľúbila, keď tak pritlačila,“ odvetila jej Gabi.
Starým ľuďom robí dotyk dobre. Je prejavom úcty. Pomôže uľaviť od bolesti. Dotyk má moc. Je to komunikácia, pri ktorej nie sú potrebné slová. Je to prenos energie. A čo ak je niekomu dotyk nepríjemný?
Kto sa bojí, nech ide do lesa. Strach z tmy.
Za vypočutie stojí príklad zo života Zuzky Hozhoni. V štyridsiatke sa po rozchode s partnerom vrátila domov k mame. Životná situácia, na prvý pohľad javiaca sa ako zlyhanie, môže byť napokon veľmi obohacujúca a významne nás posunúť. Chodila písať do prírody. Sama. Na rozdiel od Gabi sa cíti v lese bezpečne aj po tme. „Bezpečie nie je náhoda. Ale to, že sa nechám viesť. Ty si vieš v tme svietiť sama.“ Zuzana radí rozvíjať si vnímanie okolia, trénovať rozširovanie vedomia, scitlivovanie sa. Les alebo aj iné miesta vysielajú signály, či sú aktuálne pre nás bezpečné.
Samú seba prezentuje ako odporkyňu internetu a s technológiou sa nekamaráti. Sociálne siete dlho odmietala. Práve Gabi kedysi Zuzke vysvetlila, ako Facebook funguje. Na oplátku Zuzka posmelila Gabi, aby si dôverovala, keď cestuje sama a do neznáma. Prispôsobili sa dobe, prekonali svoju averziu a strach zo zlyhania. Jednoducho si prepísali starý zápis.
O limbických odtlačkoch, o emóciách, o hneve, o spoločných historkách, ktoré zažili spolu s Gabi Revickou sa môžete dozvedieť v mimoriadne uvoľnenom rozhovore, ktorý sa nahrával v čase lock downu a na spracovanie počkal práve mňa.
YouTube: https://youtu.be/TSeQfkOFkrA
Spotify: https://spoti.fi/3u2O19s
SoundCloud: https://on.soundcloud.com/HYDko
V rámci tréningu pre Profi VA spracovala: Veronika Tarhovická
Zvuk a strih: Viki Revická
Linky:
