Spôsob, ako sa vysporiadať s vplyvom traumy na náš život, nie je vždy jednoduchý. Podstatou je neísť len po povrchu, ale pokúsiť sa preniknúť hlbšie a prepojiť sa s kvalitami a darmi, ktoré sme na túto Zem priniesli. Toto poznanie priviedlo Zuzanu k sprevádzaniu ľudí, ktorí jej dali dôveru. Sprevádza ich do krajiny ich duše a pomáha im prejsť náročnými obdobiami alebo ich učí pracovať so stresom a vyrovnať sa s rôznymi traumami. V rámci našich spontánnych rozhovorov vám prinášame rozhovor Gabi Revickej so Zuzanou Bajkaiovou, ktorá sa venuje dlhodobému dopadu pôrodu a zážitkov z raného detstva na život človeka, rehabilitácii pôrodných zážitkov, ženám s pôrodnou traumou, témam ako sú limbický odtlačok, liečenie vnútorného dieťaťa a vedomé rodičovstvo.
Slovenské pôrodníctvo volá po zmene
Zuzana od roku 2008 pôsobila ako dula, sprevádzala ženy pred pôrodom a počas neho a s mnohými z nich je stále v kontakte. Skonštatovala, že na Slovensku sa pozitívne zmeny dejú iba pomaly a súčasná pandemická situácia tomu, aby nastali nejaké zlepšenia, veľmi nepomáha. Takže možností, stretnúť sa v láske, v láskyplnom prostredí so svojím dieťaťom, je v slovenských pôrodniciach veľmi málo. Práca zo ženami, ktoré sprevádzala ako dula ju priviedla k tomu, že si musela nájsť nástroje na prácu s úzkosťou, traumou a so stresom. To, akým nedôstojným spôsobom sa pristupuje k ženám v slovenských pôrodniciach, má za neželaný následok, že ženy často odchádzajú z pôrodnice zlomené a mnohé aj s traumatickým zážitkom.
Metóda somatic experiencing – somatické prežívanie
Svoje vedomosti Zuzana obohatila aj o metódu Somatic experiencing (SE) – tzv. somatické prežívanie. Peter Levin, ktorý tento koncept rozvinul, vychádza z faktu, že divoké zvieratá, ktoré denne čelia ohrozeniu svojho života, nenesú znaky traumy. Skúmal, čo sa deje v organizme, v nervovej sústave týchto zvierat a zistil, že zvieratám trvá iba krátky čas, kým sa zregulujú. Keďže máme veľmi podobnú nervovú sústavu ako iné cicavce, máme také isté zdroje na to, aby sme aj my väčšinu náročných situácií zvládli. K tomu, aby sme sa adaptovali na vzniknutú náročnú situáciu, potrebujeme vhodné podmienky. Jednou z nich je, darovať si dostatok času.
Čo je limbický odtlačok a ako vplýva na náš život
Limbický odtlačok je pamäťová stopa v našom tele, ktorá môže byť z čias nášho detstva, pôrodu, či dokonca z čias počatia. Keď Zuzana spomína na svoje detstvo, pomalosť bola jej prirodzenosťou, takže nezapadla do predstáv svojho okolia. V práci so stresom a traumou, je práve schopnosť spomaliť kvalitou, za ktorou sú skryté mnohé odpovede aj dary. Dieťa ešte nemá nástroje na spracovanie traumy a stresu. Ak sa narodí do prostredia, s ktorým splynie, je to v poriadku. No ak sú jeho názory a pocity spochybňované, je zahltené mnohými podnetmi alebo sa pri svojich dospelákoch necíti bezpečne, vypne sa. Na seminároch o limbickom odtlačku, o liečení vnútorného dieťaťa a rehabilitácie popôrodných zážikov, ktoré Zuzana Bajkaiová organizovala spoločne s Tatianou Horkou, išli aj do práce s telom dospelých ľudí, pretože trauma človeka nie je zapísaná len v jeho psychike, ale aj v jeho tele. Prepojiť myseľ s telom je veľmi dôležité. Zuzana Bajkaiová hovorí, že mladí ľudia sú úžasní a k tomu, aby z nich vyrástli zdraví, citliví dospelí, potrebujú vyrásť s pocitom bezpečia v bezpodmienečnej láske. Nové generácie, ktoré sa rodia, prinášajú so sebou nové poznanie, skúsenosti, pohľady a niekedy je lepšie im viac načúvať, ako vychovávať, či usmerňovať ich.
Najprv nám musí byť dobre samému so sebou
Častokrát pred sebou unikáme, pretože je to pre nás zdanlivo jednoduchšia cesta. Bojíme sa prijať výzvu, nadviazať kontakt so svojím vnútorným bytím, preskúmať svoju vnútornú krajinu. Netreba vždy chodiť do ďalekej minulosti, či otvárať trinástu komnatu. Nesmieme dovoliť, aby toho bolo na nás už príliš veľa. Somatic experiencing nám pomáha tým, že používa nástroje, ktorými nám pomáha dostať sa z aktivácie do dobrej regulácie – to čo nás aktivuje, má často korene v situáciách z minulosti, v ktorých sme sa o seba z rôznych dôvodov nedokázali postarať. Je to energia v nás, ktorá sa chce hýbať a ktorá blokuje priestor určený pre lásku, tvorivosť aj radosť. Byť k sebe citlivejší, znovu sa naučiť načúvať jazyku nášho tela, je cesta k zdraviu, schopnosti dobrej sebaregulácie, k zdravým vzťahom. Gabi a Zuzka sa zhodli na tom, že naozaj platí, že najprv nám musí byť dobre samému so sebou a až potom nám môže byť dobre aj s niekým iným.
Prečo nemá byť dieťa po pôrode oddelené od matky
Ako Zuzka hovorí, keď sa dieťa narodí, a ide „z bruška na bruško,” ani si nemusí všimnúť, že prišlo k zmene v jeho živote. Má dostatok času adaptovať sa na novú formu existencie. Ak pôrod prebehne v tejto symbióze, u matky, aj bábätka, sa aktivujú hormóny lásky – najlepšia príležitosť zamilovať sa do svojho bábätka. Novorodené dieťa, ktoré nie je oddelené od matky, zažíva pocit bezpečia, ktorý je výživou pre jeho „korene“ a neskôr ovplyvní napríklad jeho schopnosť nadväzovať v živote hlboké vzťahy.
Ženy, ktoré sú po pôrode od svojho bábätka z nejakého dôvodu oddelené, a potom sa s ním nevedia spojiť, sú častokrát prekvapené a zdesené z toho, že k nemu nič necítia. Naopak, pre ženy, ktoré rodia “rešpektujúco,” je celkom prirodzené, starať sa o svoje dieťatko a napĺňať jeho potreby.
Ak sa pustíme do preskúmania našej vnútornej krajiny zistíme, že máme v sebe zdroje, s ktorými, keď sa prepojíme, pomôžu nám prejsť čímkoľvek, čo sa nám javí v živote náročné. Pozývame vás vypočuť si rozhovor Gabi Revickej so Zuzanou Bajkajovou o limbických odtlačkoch, popôrodnej traume a jej vplyve na náš život v dospelosti.
Spracovala: Eva Bažíková
