Tentokrát si Gabi Revická do Audio-Rádio-Vílovo pozvala Emu Krajčovičovú a Luciu Gomez. Rozprávali sa o tom, aký je rozdiel medzi súcitom a ľútosťou, odkiaľ pramení strach povedať pravdu a o klamstve.
Ema Krajčovičová je psychologička, lektorka, odborníčka na vnímavú komunikáciu a výchovu. Venuje sa téme, ako tvoriť láskyplný vzťah k sebe a druhým. Pracuje na základe princípov IFS (Internal family systems), ktorého zakladateľom je Richard C. Schwartz. IFS predpokladá, že naša myseľ sa skladá z viacerých častí. Základom tohto princípu je, že každá z častí našej osobnosti má pozitívny zámer, aj keď to tak v danom momente nevyzerá. Keď v sebe objavíme láskyplný a chápavý priestor (IFS to nazýva Self) a začneme k jednotlivým svojím častiam pristupovať z tohto miesta, zrazu sa stane možným seba aj druhých vnímať so skutočným záujmom, porozumením a súcitom.
Súcit alebo ľútosť? Aký je rozdiel medzi súcitom a ľútosťou?
Pri tejto otázke sa spustila diskusia (do 10min 39sec) o zásadných rozdieloch v chápaní slova súcit a s jeho zamieňaním za ľútosť, sú to ale dve diametrálne odlišné slová.
Medzi súcitom a ľútosťou je veľký rozdiel. Podľa Emy je súcit otvorenie sa bolesti toho druhého a pri ľútosti sa dávame do roly obete. Ema ako príklad uviedla myšlienky Gábora Mátého (Compassionate Inquiry): ,,Súcítim s človekom, lebo sme na jednej lodi a súcítim s človekom, lebo som si niečo také zažila. Compassion je stav, kedy som schopná vnímať tvoju bolesť, počúvať ťa v nej, súcitiť s tebou, ale považujem ťa za rovnocenného človeka, ktorý so mnou zdieľa všetky trápenia, ktoré má,” vysvetľuje Ema. Tiež dodáva, že v dnešnej dobe sa už na seba začíname pozerať iným spôsobom. Kedysi boli terapie skôr o rozprávaní, súcit nebol ich vedomou súčasťou. Je to nový smer posledných rokoch a je dosť možné, že práve preto sa nám to ťažko definuje, lebo sme s tým doteraz nepracovali.
Čo sa deje, keď sa niekto bojí povedať pravdu?
,,Osoba, ktorá mi bola veľmi blízka, mala strach povedať mi pravdu. Prešlo pár rokov a situácia sa zopakovala. Kládla som si otázku, prečo sa to deje, kde to mám ja, komu sa bojím povedať pravdu? Prečo mám strach a či ho vôbec mám? Prvé, čo mi tam vyskočilo bolo opovrhovanie, prečo ten strach – hovoriť pravdu.” Gabi celkom otvorene otvára pokrievku z nádoby Tajomstvo, pochopenie a strach povedať pravdu svojej mame. (Mimochodom má o tom výborný článok Príbeh jedenásteho variantu). Pomohlo jej to k prijatiu a k súcitu voči tým, ktorí mail strach povedať pravdu. ,,Je samozrejmé, že, aby sme si klamstvo všimli a zranilo nás to, musí to byť naozaj blízka osoba,” zaznieva v rozhovore. Ako rozpustiť strach z toho, že máme povedať pravdu? Ako pochopiť a súcítiť so slabosťou druhých, keď nie sú pripravení otvoriť sa?
Je to klamstvo, ak nepovieme všetko? Je to veľmi individuálne. Podľa Emy je pre stranu, ktorej niekto ublížil – klamstvom čokoľvek, čo nie je úplná pravda.
Z čoho pramení strach povedať pravdu?
Lucka Gomez svoju až priveľkú pravdovravnosť pripisuje tomu, že mala potlačené prežívanie strachu. Hovorí o príklade, ktorý sa môže stať komukoľvek z nás. Bola vypovedať na polícii, kde ju oboznámili, že, ak by mala svojou pravdou ublížiť svojim blízkym, tak má právo nevypovedať.
V tejto súvislosti povedala, že by chápala, keby v podobnej situácii niekto nepovedal pravdu. Nemusíme človeku zobrať jeho právo nevypovedať, pokial nás nechce oklamať.
Prečo nás tak trápi, keď nám niekto klame?
Ema Krajčovičová vysvetľuje rozdiely. Na polícii ide aj o strach, je to veľká autorita, hrozba trestu. ,,Prečo je pre nás také strašné, keď niekto klame?” pýta sa. ,,Prečo by sme museli neklamať?” Hovorí, že jej nevadí, keď jej niekto klame, predstavovala si deti alebo niekoho blízkeho. Pre ňu to znamená, že dôvod alebo jasnejšia odpoveď na otázku PREČO NIEKTO KLAME, môže byť napríklad aj taký, že sa pri nás človek, ktorý nehovorí pravdu, necíti natoľko bezpečne, aby mohol povedať pravdu.
Lucka pracuje s malými a traumatizovanými deťmi. Hovorí, že klamať ich vlastne učíme my alebo systém tým, aké nároky na ne kladieme. Musia naplniť očakávania svojich rodičov alebo spoločnosti, nemôžu byť tým, kým sú a preto sú často nútené klamať.
Eme napadla príhoda, ako ráno nestihli do školy, lebo musela isť na záchod a syn sa jej v aute spýtal, čo má povedať v škole, prečo prišiel neskoro? Ako v takejto situácií zareagovať? Povedať pravdu, či nevinnú lož?
Ako riešiť svoje strachy? Dokedy zotrvať v strachu?
Podobne, ako pristupujeme k druhým, mali by sme pristupovať aj k sebe. ,,Pokiaľ nie sme pripravení povedať pravdu, mali by sme so súcitom a pochopením prijať, že budeme klamať, ale nebudeme zabúdať na to, že našim cieľom je povedať pravdu a byť pravdiví,” odpovedá Ema.
Klamstvo, súcit, pochopenie
Čo, ak vieme, že ten druhý klame, máme mať stále súcit a pochopenie? Kedy otvoriť otázku pravdy a klamstva? V rozhovore zaznievajú popisy rôznych situácií. Bežné osobné, pracovné, ale aj obchodné. Otázky okolo požičania a vrátenia peňazí – keď nám klient neplatí a odcestuje na dovolenku alebo nám niekto dlhuje. ,,Záviselo by zase odo mňa, ako veľmi dôležitá je pre mňa tvoja pravda. Ak je to pre mňa životne dôležité, budem to prežívať inak, ako keď to pre mňa dôležité nie je,” vyhodnocuje Ema Krajčovičová.
Pravda a lož, naše strachy a pocit bezpečia
Gabi sa v rozhovore vracia ku strachom a pýta sa Emy, ako vníma strachy z hľadiska našich častí, keď sme konfrontovaní so strachom, keď akceptujeme slabosť druhého, ktorý nám klame. Ema prezentuje odpoveď z pohľadu metódy IFS a odpovedá, že klamstvo je forma adaptácie.
,,Klamem, aby som bol v bezpečí. Vytváram si mechanizmus, aby som prežil. Strach je niečo prítomné. Zažili sme niečo, čo už nechceme, aby sa nám zopakovalo. Väčšinou sa táto emócia zrodí ešte v zraniteľnom veku, keď tam nebol nikto, kto by nám pomohol túto emóciu zvládnuť a cítiť sa bezpečne. Môže sa stať, že od toho momentu bude strach aktivovaný v každej podobnej situácii,” hovorí Ema a vysvetľuje na príklade: „Ak som napríklad rozbila vázu a spýtali sa, kto to urobil. Keď som sa priznala, mama mi strašne vynadala. Vtedy som si uvedomila, že som asi spravila niečo zlé, keď som povedala pravdu. Vtedy sa ozve naše vnútro a hovorí nám, že nabudúce to musíme urobiť lepšie, aby nás mama mala rada. To je podstata častí v nás. Jedna časť nás na seba prevezme bremeno klamstva, lebo na základe veľmi silnej skúsenosti zistila, že hovoriť pravdu nie je bezpečné a aby ma vo vzťahu s mamou ochránila a zabezpečila pocit, že som akceptovaná a milovaná, tak začne klamať. Čím viac sa potvrdí, že to funguje, tým viac budem veriť, že ma to drží v bezpečí. Bude to veľmi funkčný mechanizmus pre moju ochranu,” dodáva Ema.
Čo keď ochranný mechanizmus klamstva nefunguje?
Čo potom, keď sa stane, že klamstvo nefunguje? Keď sa nás niekto spýta, prečo klameme? Vtedy príde ďalšia časť, čo môže byť napríklad hnev. Tento druh ochrany nazýva IFS Firefighter – požiarnik a prichádza na scénu, keď už všetko ostatné predtým zlyhalo. Nastúpi a všetko akoby spáli, lebo nás potrebuje. Naša pôvodná integrita bola ohrozená, niekto povedal, že som zlý človek. Preto spravíme toto “haló”, to je ten moment, kedy už ani nevieme, prečo sme sa vlastne pohádali a odchádzame všetci zničení, lebo to stratilo akoby logiku, to je to, čo urobí táto časť, tento mechanizmus. Toto je postupnosť našich častí. Keď sa chceme pozrieť na naše zranenie, nikdy nemôžeme ísť hneď priamo k nemu, lebo naši ochrancovia (naše časti) ho strážia ako veľké tajomstvo. Ochrancov musíme pochopiť a stať sa ich priatelia. Náš hnev nie je zlý, je to len veľký ochranca, ktorý na seba zoberie bremeno, že je ničivý, ale robí to len preto, aby nás ochránil.
Všetci chceme byť dobrí, čo je za tým všetkým?
My, ľudia sme dobrí, našim cieľom nie je ubližovať alebo robiť zlé veci, robíme to iba v snahe ochrániť samých seba.
Gabi to opísala na príklade malého dieťaťa, ktoré má pri hrudi malé vtáčatko a nechce ho ukázať svetu. Dalo si rolák, šál, kabát, čapicu a stojí v teplej vykúrenej miestnosti a my nechápeme, prečo sa nechce vyzliecť. Niekedy sa ľudia budú snažiť strhnúť mu tú čapicu, čo môže byť veľmi brutálny spôsob.
Mozog a jeho plasticita – naša schopnosť, meniť vzorce z detstva
,,Veľa vecí máme nahraté ako vzorce už detstva. Veľmi málo sa vieme už teraz niečo nové naučiť,” zmienila sa Lucka Gomez. Ema k tomuto tvrdeniu mala pripomienku, že podobné tvrdenia sú čiastočne pravdivé, lebo pojem neuroplasticita znamená, že sme stále schopní sa učiť. Pramení to z nových zistení, že mozog sa môže neustále meniť. Mozog nie je stagnujúci a my sa môžeme úplne zmeniť. Je veľa príkladov, kedy sa mozog po nejakej traume alebo nehode naučí všetko úplne odznova.
Gabi spomenula príklady smerov, ktoré pomáhajú pracovať so starými vzorcami a na to, ako meniť návyky.
Zameranie pozornosti, všímame si veci, ktoré aktuálne riešime. Pocity, ktoré rozoznávame v sebe, nevidíme ani vonku. Čím viac rozumieme sebe, tým viac môžeme rozumieť druhým.
Ema Krajčovičová a Lucia Gomez budú hosťkou NÁŠHO EVENTU, ktorý bude 31.5. od 14 h naživo v Coffeshopa v Limbachu. Počet miest je LIMITOVANÝ, preto si neváhajte rezervovať lístky. Ak by vás zaujímal záznam z akcie, napíšte nám na gabi@e-zeny.sk.
Rozhovor plný zaujímavých myšlienok, ktoré vám môžu priniesť odpovede aj na vaše otázky.
S radosťou vás naň pozývame.
Spracovala: Michaela Chorvatovičová v rámci tréningu pre Profi VA
