Každý z nás prišiel na svet za určitých okolností, ktoré prirodzene ovplyvnili náš život. Separácia dieťaťa od matky po pôrode môže v našom podvedomí zanechať hlboké emočné zranenia. Často nerozumieme, prečo sú niektoré situácie pre nás také zraňujúce. Nie celkom prirodzene nám napadne pripisovať dôležitosť práve prvým minútam nášho života.
V rozhovore so Silviou Galatovou a Zuzanou Bajkaiovou sa okrem iného dozvedáme aj o tom, čo všetko sa v našom systéme musí zmeniť, aby mala pri pôrode hlavné slovo rodiaca žena a nie personál okolo nej a ako to vyzerá s pôrodníctvom na Slovensku v iných krajinách.
Silvia Galatová pôsobí ako lektorka sebarozvojových programov najmä pre ženy a poradkyňa pri dojčení a prípravy na pôrod. Je tiež koučkou osobného rozvoja.
Zuzana Bajkaiová sa zameriava na psychoterapiu s resocializáciou, je terapeutka, v minulosti sprevádzala ženy ako dula, no aktuálne sa venuje dlhodobému dopadu pôrodu a zážitkov z raného detstva na život človeka, témam limbického odtlačku, rehabilitácii pôrodných zážitkov / rebirthing, ženám s pôrodnou traumou, témam liečenia vnútorného dieťaťa a vedomého rodičovstva.
Liečeniu traumy sa venujeme aj v rozhovore Ako sa vyrovnať s popôrodnou traumou so Zuzanou Bajkaiovou
Aké sú rozdiely medzi pôrodom na Slovensku a v zahraničí?
,,Dánske ženy by nedovolili, aby bolo akýmkoľvek spôsobom siahané na ich dôstojnosť. Slovenské ženy sú viac podriadené systému – ako povie doktor, tak je to dobre a to platí,” spomína sa v rozhovore myšlienka z dokumentárneho filmu Neviditeľná od Mai Martiniak. Zuzana pripisuje takéto podriaďovanie systému, ktorý u nás dlho vládol: ,,V post-totalitných krajinách je bežnejšie, že počúvame viac doktorov ako to, čo nám hovorí naše telo. Sme silne trans-generačne traumatizovaní a trauma poslušnosti voči systému alebo autorite je v nás hlboko zarytá.“ Zuzana podotkla, že za 12 rokov praxe u nás, ale aj v zahraničí, ešte nezažila také zneužívanie moci pri pôrodoch, s akými sa stretávame práve v slovenských nemocniciach. „Bohužiaľ sú slovenské ženy v tomto stále submisívne, vlastne sa stále bránime zmene, čo pramení z nášho detstva, kedy nás okolie učilo odpútať sa od pocitov a svojho tela.“ Silvia s týmto názorom súznie a dodáva, že záleží aj na tom, kto je ten, kto si robí nárok na telo rodičky a vlastne na ňu celú.
„Od ženy sa totiž vyžaduje aj určité správanie. Všetko, čo nie je podľa predstáv personálu, je nežiadúce. Pre ženu je ľahšie niečo si nenechať v zahraničí ako si niečo nenechať na Slovensku,“ hovorí Silvia.
„Tak isto aj duly majú na Slovensku náročnejšiu prácu. Bohužiaľ, covidové obdobie, v ktorom sa momentálne nachádzame, neumožňuje prítomnosť duly pri pôrode. Neberie sa do úvahy, že žena prechádza niečím, kde nechce byť sama a prítomnosť niekoho, komu verí, je v takýchto okamihoch nevyhnutná,“ dopĺňa Zuzana.
Zmena systému v pôrodníctve prinesie so sebou jednoduchší pôrod
Gabi načrtla, že aj veda sa môže niekedy mýliť a ešte donedávna sa verilo, že dieťa
v brušku matky necíti emócie a bolesť. Zaujímal ju názor na intimitu ženy, kedy sa má prepájať so svojim telom a bábätkom, či takéto poznanie vôbec už patrí medzi témy odbornej verejnosti. Silvia Galatová vysvetľuje, že je rozdiel medzi nezávislou odbornou komunitou a pracovníkmi verejného systému, ktorý je už roky nastavený. Porovnáva dva systémy – Woman centered care, ktorý sa orientuje na ženu a druhý je industrializovaná starostlivosť – model, ktorým sa uberá aj Slovensko. Rozumieme pod tým rôzne oddelenia, ktoré zabezpečujú starostlivosť o telo. Silvia zdôrazňuje, že pre matku je určené iné oddelenie a iný typ starostlivosti ako pre dieťatko.
Ako separácia matky a dieťaťa ovplyvňuje náš ďalší život?
Dostávame sa k separácií dieťaťa od matky. To, čo sa kedysi javilo ako dobrý nápad, je už 30 rokov zastaralá metóda a vyžaduje si zmenu myslenia. Zuzana Bajkaiová dodáva, že systém následne sťažuje aj nasledujúci život. Deti, ktoré boli separované, teda oddelené od matky, obzvlášť po pôrode, sa nevedia častokrát začleniť ani v dospelosti. Cítia sa stratené alebo majú pocit, že svet je k nim príliš krutý. Boja sa cítiť, prejavovať pocity pred blízkymi, pretože častokrát dostávajú odpoveď typu – si citlivka. ,,Človek následne nadobúda pocit, že nie je v poriadku.“
Gabi sa ďalej zamýšľa nad tým, aké prirodzené sú veci, ktoré sú v našich pôrodniciach takto potláčané a pýta sa, čo by pomohlo, aby necitlivosť personálu nebola tolerovaná. Silvia
z vlastnej skúsenosti potvrdzuje: „Zmena sa deje, ale len veľmi pomaly. Zmeny robia samotné rodičky tým, že si určujú, ako by si priali, aby pôrod a následné hodiny prebiehali.“ Hovorí, že sú často odmietané, nazývané bio matkami alebo dokonca, že robia personálu problémy.
Musí byť všetko v poriadku, aby mohlo byť dieťa s matkou?
„Ak je všetko v poriadku, dieťa ostane s matkou…“ zaznieva neraz z úst personálu. Silvia zdôrazňuje, že každé dieťa potrebuje zostať po pôrode pri matke, nie len choré dieťa. Dnes vieme, že stres významne komplikuje akékoľvek zotavovanie. Nezáleží na veku, ak prežívame stres alebo chorobu, úraz, alebo šok, potrebujeme sa cítiť v bezpečí. Separácia je obrovský zdroj stresu.
Zuzana cituje doktora Nilsa Bergmana: ,,Psychické zdravie národa, je merateľné ochotou matiek, odovzdávať svoje deti po pôrode”.
Legislatíva a právo matky a dieťaťa, ostať spolu po pôrode
,,V charte práv dieťaťa je napísané, že dieťa má právo byť s rodičmi a rodičia s dieťaťom. Neplatí to len pri záchrane života alebo pri súdnom príkaze. Vymáhanie tohto práva je však problematické a jeho porušovanie je spoločenská norma,“ hovorí Silvia a vyjadruje obavu, že celková zmena môže trvať aj desiatky rokov. Gabi poukazuje na fakt, že aj keď sú tieto témy právne ošetrené, v praxi je častokrát nemožné uplatniť svoje práva. Ako príklad uviedla, keď jej dcére nedovolili s jej dieťaťom tráviť noc v nemocnici. Kým sa ombudsmanka vyjadrí k akémukoľvek podobnému prípadu, dieťa je už vyliečené a je doma.
Na záver rozhovoru Zuzana spomína dôležitosť práce pôrodných asistentiek a vyjadruje nádej, že táto profesia nezmizne ani o 20 rokov. Z praxe pozná ženy, ktoré povedali, že pôrod nebolel, keď mali splnené podmienky, o ktorých rozprávala Silvia. ,,Veci sa zmenia, keď otvoríme pole lásky a priestor, v ktorom žena môže byť tým, kým je.“
YouTube: https://youtu.be/-i3bvrPb9kg
Spotify: https://rss.com/podcasts/ezeny/624436/
SoundCloud: https://soundcloud.com/user-706857815/separacia-dietata-a-matky-po-porode
Spracovala: Alena Vavríková
Zvuk a strih: Viki Revická
Linky:
